Borġ In-Nadur

 

Malta je skutočným rajom pre záujemcov o históriu pradávneho neolitu. Navštívili sme už najväčšie a najzachovalejšie chrámové komplexy Džigantija, Hadžar Qim, Mnajdra a Taršien. Dalo by sa povedať, že ide spolu s podzemným hypogeom v Hal Saflieni o tie najúžasnejšie staroveké pamiatky Malty. No nie sú jedinými stopami, ktoré po sebe táto výnimočná neolitická civilizácia zanechala. V skutočnosti je na ostrovoch identifikovaných ešte viac ako 20 ďalších neolitických chrámov, ktoré sú však už vo väčšine prípadov buď menšie, alebo minimálne oveľa menej zachované ako spomínané chrámové komplexy. V tomto článku sa bližšie pozrieme na jeden z nich, známy ako Borġ In-Nadur (číta sa Bordž In-Nadur). Nachádza sa na samom východe ostrova, nad Zálivom Svätého Juraja, neďaleko mestečka Birżebbuġa. Na mieste s krásnym výhľadom na more, ktoré malo nielen starodávny posvätný význam, ale aj tak výnimočnú strategickú pozíciu, že ho storočia po páde neolitickej civilizácie využili novopríchodzí kolonisti doby bronzovej pre vybudovanie opevnenej osady, ktorej obrovské zachovalé valy fascinujú minimálne rovnako, ako pozostatky neolitického chrámu. 

Zo samotného chrámu sa naozaj veľa nezachovalo, no aj z toho mála vieme, že mal klasický štvor-apsidový pôdorys. Na fotografii vidieť pozostatky múrov zadného páru apsíd, ktoré sa z celého chrámu dochovali najlepšie.

Pri vykopávkach sa vrámci chrámu našlo viacero takýchto kamenných nádob podobných tým, čo sme videli aj v niektorých iných chrámoch (napr. v Taršiene a Hadžar Qime). Archeológovia na základe prieskumu tejto lokality predpokladajú, že chrám patrí do mladšej fázy budovania chrámov, do obdobia vzniku Taršienu a tým pádom má asi 5000 rokov.

Čím je Bordž In-Nadur výnimočný oproti iným neolitickým chrámom je v prvom rade to, že nádvorie pred vstupom do chrámu nie je otvorené, ale naopak, je kompletne ohradené pomerne mohutným megalitickým múrom. Ten je v súčasnosti vôbec najimpozantnejšou časťou neolitického náleziska, pričom jeho najväčší menhir siaha až do trojmetrovej výšky.

Len niekoľko desiatok metrov od neolitického chrámu sa nachádzajú takéto ohromné kamenné valy. Sú to pozostatky obrovskej pevnosti, ktorú už nepostavili neolitici, ale úplne noví ľudia s novou kultúrou. Doba bronzová dorazila na Maltu už síce pomerne krátko po páde neolitickej civilizácie, no presné datovanie vzniku týchto valov nepoznáme. Je však prakticky isté, že sú najstarším zachovaným opevnením celej Malty s nie menej ako 3200 ročnou históriou.

Tieto valy v podstate dali názov celej lokalite, pretože Bordž In-Nadur v preklade znamená "Pevnosť na kopci". Mohutné opevnenie chránilo pomerne veľkú osadu, avšak čo je zaujímavé, len smerom od vnútrozemia, zatiaľ čo prístup k neďalekému moru bol prakticky voľný. Môžme z toho teda usudzovať, že novousadlíci na Malte sa neobávali ani tak útokov z mora, z ktorého sami prišli, ale skôr útokov od starousadlíkov z vnútrozemia ostrova. Samozrejme, keďže nepoznáme presnejší čas vzniku hradieb, môžme len teoretizovať, či ich postavili pozdnejšie vlny osadníkov doby bronzovej, ktorí mali problémi s už skôr prídenými osadníkmi, alebo či dokonca išlo o práve týchto prvých "bronzových" osadníkov, ktorí bojovali s potomkami pôvodného neolitického osídlenia ostrova. Tí možno neboli zrovna najšťastnejší, ak im záhadní prišelci z mora obsadili posvätný pahorok s chrámom, aj keď už pravdepodobne dlhšie nevyužívaným. Ale to už sú samozrejme čisté špekulácie. Isté je len to, že osadníci doby bronzovej na pahorku žili dlhé stáročia a vyvíjali na ňom rozsiahle aktivity, čoho následkom je zrejme aj to, že zo starodávneho neolitického chrámu v ich tesnom susedstve veľa neostalo...  

Niektoré časti valov sa zachovali v naozaj pozoruhodnej miere a dosahujú výšky až 4,5 metra. Je to naozaj pôsobivé, ak si to porovnáme s tým, ako sú napríklad zachované valy hradísk z podobného obdobia u nás na Slovensku. Najzaujímavejšou črtou týchto hradieb sú mohutné kamenné bloky, známe aj ako "kyklopské murivo", ktoré boli použité pri ich stavbe. Je to štýl, ktorý sa uplatňoval v dobe bronzovej prakticky v celom Stredomorí a je teda zrejmé, že minimálne kultúrny vplyv (ale pravdepodobnejšie aj samotní ľudia) sa v tom čase rozširoval cez more z jedného zdroja, pravdepodobne z dnešného Grécka. Aj tam sa v tej dobe stavali podobné hradiská z mohutných kamenných blokov. Navyše, v celej oblasti Bordž In-Nadur možno nájsť množstvo keramických črepov tzv. mykénskeho typu. No hoci vykazujú rovnaké vzory a vlastnosti ako tie z Mykén, sú vyrobené z lokálneho maltského materiálu. Opevnené hradisko v Bordž In-Nadur bolo využívané pravdepodobne až do roku 500 pr. n. l., keď kontrolu nad Maltou prevzali Feničania.