Mohyly v okolí Stonehenge

Stonehenge je jednoznačne úžasné miesto. No dalo by sa povedať, že je len čerešničkou na torte v oblasti, kde je toho toľko, že sa milovník starobylej histórie môže chvíľami cítiť ako dieťa v Legolande. A to nielen preto, že z diaľky Stonehenge ako lego aj naozaj vyzerá. 🙂

Najväčšiu časť z pradávnych pamiatok na Salisburskej pláni v blízkosti mestečka Amesbury totiž predstavujú mohyly z doby bronzovej. Sú ich tam stovky, mnohé veľmi dobre zachované a viditeľné z ďaleka. Sú rozosiate v bližšom i vzdialenejšom okolí Stonehenge, častokrát zgrupené v klastroch, no aj úplne osamelé. Tvoria výrazné kopčeky na horizonte viditeľnom priamo od Stonehenge, čo určite nebude náhoda. Dokazuje to, že kultúra, ktorá mohyly vytvorila a ktorá prišla po zániku neolitu, bola obrovským kamenným kruhom priťahovaná podobne, ako tá, ktorá ho postavila. Ľudia doby bronzovej tam už možno nevyznávali starú vieru a nerobili rovnaké obrady, pre ktoré bolo Stonehenge vytvorené, no napriek tomu jej významní muži, náčelníci, bojovníci, či šamani, chceli byť pochovaní tak, aby aj z miesta svojho posledného odpočinku videli na tento monumentálny kamenný Kruh. Už sa asi nikdy nedozvieme, čo presne pre nich Stonehenge znamenalo, no je zrejmé, že tajomný genius loci Salisburských plání ťahajúci sa tisícročiami sa nejakým spôsobon premietol aj do ich viery, resp. vnímania okolitého sveta.

Najbližšie k Stonehenge sa nachádza mohyla označovaná ako Amesbury G11. Je vzdialená len asi 100 metrov východne od okraja rondelu

Pohľad na Amesbury G11 priamo od Stonehenge. Je to tzv. zvoncovitá mohyla, ktorej centrálny návršok bol obklopený rovinatejším priestorom, ktorý bol obkolesený kruhovou priekopou o celkovom priemere 45 metrov. Mohyla bola čiastočne preskúmaná v 19. storočí a našla sa v nej urna s popolom a niekoľko menších predmetov z kostí a kameňa. V pozadí na horizonte možno medzi stromami vidieť kopčeky ďalších mohýl, patriacich ku významnému klastru označovanému ako New King Barrows.

New King Barrows

"Mohyly nového kráľa" predstavujú klaster siedmych mohýl rozosiatych v rade na hrebeni asi kilometer východne od Stonehenge. 

Keďže ešte do nedávnej minulosti boli všetky pokryté malým lesíkom, unikli pozornosti vykrádačov a nie veľmi šetrných kvázi-archeológov, ktorí v priebehu 19. storočia vyplienili väčšinu mohýl v blízkosti Stonehenge. 

Sú teda prakticky neporušené a ktovie, aké poklady v sebe skrývajú.

Ide o tzv. miskovité mohyly, ktoré tvoria návršia obklopené kruhovou priekopou bez rovinatého medzipriestoru. Prechádzka po týchto mohylách je úžasným zážitkom.

Old King Barrows

Niekoľko stoviek metrov severnejšie od "mohýl nového krála" sa nachádza ďalšia skupina mohýl - tentokrát "starého krála". Vo všeobecnosti sú trochu menšie a viac rostrúsené. Na tejto fotografii stojí autor blogu na mohyle označenej ako Amesbury G36

Mohyla Amesbury G34 je stále schovaná uprostred malého lesíka

Cursus barrow group

Viac ako pol kilometra severozápadne od Stonehenge je ďalší významný klaster mohýl, označovaný ako Cursuská skupina. To kvôli ich blízkosti k ďalšej významnej pamiatke, Veľkému cursusu, o ktorej bude reč v inom článku tohto blogu

Sú to vo všeobecnosti veľké zvoncovité mohyly. Táto je označovaná ako Amesbury G45 a priemer jej obvodovej priekopy je až 56 metrov

Zvoncovitý tvar tejto mohyly je priam ako z učebnice - najprv vysoký navŕšený kopček prechádzajúci od mierne sa zvažujúcej rovinky až k relatívne hlbokej, prstencovej priekope

Aj z tejto skupiny mohýl je priamy výhľad na Stonehenge (viď. šípka). Zľava na fotografii sú mohyly označené ako Amesbury G43 a G44. Od týchto mohýl pochádza aj úvodná fotografia tohto článku s pekne viditeľným Stonehengom v pozadí.

Niekoľko stoviek metrov na západ od hlavnej časti skupiny, schovaná v lesíku Fargo, leží najväčšia zvoncovitá mohyla celej oblasti. Oficiálne označená ako Amesbury G55, no nazývaná aj "Vládca planiny", má priemer až 58 metrov

Normanton Down Barrows

Necelý kilometer južne od Stonehenge sa nachádza veľká skupina tzv. Normantonských mohýl

Pri pohľade od Stonehenge tvoria reťaz kopčekov na južnom horizonte 

Väčšina Normantonských mohýl sa nachádza na súkromných pozemkoch a pre verejnosť tak nie sú priamo sprístupnené. Kto si však po nich môže voľne pobehovať, sú miestne ovečky 🙂

Dvojitá mohyla označovaná ako Wilsford G15 a G16.

Je to pomerne vzácny prípad dvoch zvoncovitých mohýl obohnaných jednou spoločnou prstencovou priekopou. Za nimi je veľká mohyla Wilsford G17

Návršia mohýl sú pomerne dosť porušené, nakoľko sa stali predmetom rozsiahlych vykopávok, ktoré hlavne v 19. storočí realizovali fanúšikovia histórie sir Richard Colt Hoare a William Cunnington. Títo páni sú síce miestne legendy, nakoľko boli prví, ktorí sa venovali rozsiahlejšiemu výskumu mohýl v okolí Stonehenge, avšak ich metódy mali od šetrného archeologického výskumu pomerne ďaleko

Napriek nešetrnému prekopávaniu mohýl sa páni Colt Hoare a Cunnington pričinili o najvýznamnejšie objavy v celej oblasti

Úplne najväčší objav urobili v tejto pomerne nenápadnej, samostatne stojacej mohyle s vyrasteným stromčekom. Je to slávna Bush Barrow ("Mohyla kríkov"), v ktorej spomínaní páni objavili jeden z najvýznamnejších archeologických pokladov v južnom Anglicku. V mohyle sa okrem kostry dospelého muža našlo množstvo predmetov, vrátane bronzových a medených sekier a dýk. Najznámejším nálezom sú však dve zlaté kosoštvorcové platne s vytepanými cikcakovitými vzormi. Či slúžili ako ozdoba, znak moci, alebo ako niektorí hovoria - astronomická pomôcka, nevedno.

Pár stoviek metrov západne od hlavnej skupiny Normantonských mohýl leží osamotená veľká mohyla označená ako Amesbury G15, oveľa známejšia pod menom Sun Barrow ("Slnečná mohyla"). Tento názov je odvodený od toho, že zo všetkých mohýl v okolí je táto najbližšie postavená k línií slnečného slnovratu pozorovaného zo Stonehenge

Pohľad z 4.5 metrov vysokého vrcholu Slnečnej mohyly smerom ku Stonehenge

Ilustrácia z múzea v návštevníckom centre Stonehenge znázorňuje stavbu mohýl doby bronzovej. Predpokladá sa, že všetky boli vytvorené v období 2300 až 1600 pred naším letopočtom, teda minimálne dve storočia po dokončení veľkého sarsenového Kruhu. Tieto okrúhle mohyly boli typické pre prvých indoeurópskych osadníkov, ktorí si túto tradíciu doviezli z pontsko-kaspických stepí a ktorí po zániku kultúry a populácie neolitických roľníkov obsadili nielen Britské ostrovy, ale aj väčšinu kontinentálnej Európy