Woodhenge, Cursus, Durrington Walls a ďalšie skvosty blízko Stonehenge

 

Ako som už spomínal v predošlom článku, okolie Stonhenge je posiate množstvom ďalších historických pamiatok. Okrem množstva mohýl z doby bronzovej sú tam aj objekty z rôznych iných období, niektoré sú dokonca staršie ako Stonhenge, prípadne spadajú priamo do času jeho stavby a napriek relatívnej vzdialenosti od neho s ním viac alebo menej súvisia.

Veľký Cursus

Necelý kilometer severne od Stonehenge sa nachádzajú pozostatky tajomného, rozsiahleho monumentu známeho ako Veľký Cursus. Ide o veľkú priekopu s nízkym valom, ktorá na rozdiel od rondelov nie je kruhová, ale obdĺžniková a ohraničuje obrovský priestor o dĺžke až 2.7 km a šírke 100 metrov. Na fotografii vidno okrem samotnej priekopy aj kopčeky Cursuských mohýl spomínaných v predošlom článku. Samotné Stonehenge odtiaľto nevidno, nakoľko Cursus sa tiahne v malom údolí východo-západným smerom

Zo zeme už dnes nie je priekopa Veľkého Cursusu veľmi výrazná, no napriek tomu sa pri prechádzke nedá prehliadnuť. Prvý si ho všimol v 18.-tom storočí "starožitník" (výraz používaný pre prvých anglických  archeológov/historikov) William Stukeley, ktorý sa domnieval, že ide o staro-rímsku dráhu pre preteky konských vozov. Odtiaľ aj názov cursus, čo je archaický výraz pre dostihovú dráhu. Dnes už ale s istotou vieme, že Cursus je oveľa starší. Neolitický ľudia ho do kriedového podložia vyhĺbili minimálne pred 5400 rokmi, teda asi 400 rokov pred tým, ako začali hĺbiť rondel pre Stonehenge.

Veľký Cursus sa tiahne ďalej až k medzere medzi stromami lesíka Fargo na západnom obzore, ktorá zároveň ohraničuje jeho úzku časť. Veľký sa označuje preto, lebo severozápadne od neho sa nachádza podobná, no o dosť menšia obdĺžniková priekopa. Dôvod vyhĺbenia týchto masívnych objektov je ešte väčšia záhada ako Stonehenge. Pravdepodobne podobne ako rondely vymedzovali nejaký posvätný priestor, možno slúžiaci pre procesie, alebo ako bariéra v širšej krajine oddelujúca územia s určitým náboženským vyznamom.

Neolitický ľudia používali pre hĺbenie priekop pre Stonehenege a Cursus primárne takéto jednoduché nástroje z jelenieho parožia (fotografia je z múzea v návštevníckom centre Stonehenge).

Woodhenge

Tri kilometre severovýchodne od Stonehenge boli objavená zvyšky ďalšej zaujímavej pamiatky, ktorá, ako sa dnes predpokladá, so Stonehenge priamo súvisí. Na leteckej fotografii z roku 1925 bol identifikovaný na poli zvláštny kruh. Tentokrát nešlo o rondel, ale o súbor niekoľkých desiatok tmavých škvŕn vytvárajúcich presné sústredené prstence o maximálnom priemere 50 metrov. Nasledujúci archeologický výskum ukázal, že škvrny sú vlastne pozostatky po veľkých kolových jamách a bol tak nazvaný Woodhenge, teda "drevený kruh". 

Woodhenge pochádza z tej istej doby ako Stonehenge a je teda veľmi pravdepodobné, že oba objekty spolu nábožensky súviseli. Podľa jednej z najpríjímanejších teórií podporených archeologickými výskumami sa v časoch letného a zimného slnovratu konali náboženské procesie medzi Stonehenge a Woodhenge pozdĺž rieky Avon a po Avenue.

Pre väčšiu názornosť a pripomienku miesta boli miesta kolových jám osadené takýmito nízkymi betónovými stĺpikmi. Aj mimo nich sú však pri dobrom osvetlení plytké jamy stále zretelné, typický je tiež tmavší trávnatý porast nad zasypanými priehlbinamy. Na základe veľkosti a hĺbky jám sa usudzuje, že najväčšie koly do nich vrazené mohli mať výšku až 9 metrov (predstavujú ich najhrubšie betónové stĺpiky s ružovo natretými vrchmi). Je tiež pravdepodobné, že koly boli na spôsob totemov rôzne vyrezávané a farebne vyzdobené.

Hoci miesta ako Stonehenge a Woodhenge jednoznačne dokázajú, že naši neolitický predkovia rozhodne neboli žiadny primitívi a v skutočnosti boli oveľa vyspelejší a šikovnejší, ako sa voľakedy myslelo, niektorým ľuďom to akoby nestačilo a na tieto úžasné historické objekty nabalujú množstvo nedokázateľných, pseudo-vedeckých či doslova absurdných teórií, ktoré sa tieto miesta snažia spájať so všetkým možným od rôznych ezoterických hlúpostí až po mimozemšťanov. Dôkazom takejto snahy je aj táto "informačná" tabuľka priamo vo Woodhenge, ktorá sa návštevníkov snaží presvedčiť o vyššom "matematickom" a "spiritualistickom" význame tohto miesta, ktoré vám vraj pomôže "duchovne rásť" 🙂

Durrington Walls

Len niečo vyše 100 metrov od Woodhenge sa nachádza ďalšia významná historická pamiatka, tentokrát oveľa mohutnejšia. Durrington Walls predstavuje obrovský, čiastočne kruhovitý priestor o priemere vyše 400 metrov, ohradený masívným zemným valom. Nie je to klasický rondel, nakoľko jeho tvorcovia využili prirodzenú terénnu preliačinu, okolo ktorej masívny val dobudovali. Predpokladá sa, že bol vytvorený približne v tom istom čase, ako sarsenový kruh Stonehenge.

Napriek svojej mohutnosti nie sú "Durringtonské hradby" pri bežnej prechádzke veľmi nápadné a kto nevie, ľahko ich prehliadne, prípadne si ich pomýli s prirodzenými nerovnosťami terénu. Priamo v priestore uzatvorenom valmi sa nenašli výraznejšie pozostatky ľudskej činnosti a tak sa predpokladá, že val podobne ako rondely a cursusy ohradzoval nejaký posvätný, pre náboženské účely určený priestor. 

Avšak, prakticky všade okolo valov Durringtonu to žilo... Vykopávky tu odhalili množstvo pozostatkov obydlí a enormne veľa nálezov svedčiacich o každodennom živote obyvateľov. Mohli tu byť až stovky domov s niekoľkými tisíckami ľudí. Je možné, že sa tu nachádzalo najväčšie neolitické sídlisko na celých Britských ostrovoch. Predpokladá sa, že práve tu primárne sídlili tvorcovia Stonehenge.

V areáli návštevníckeho strediska Stonehenge bola na základe vykopávok v Durrington Walls zrekonštruovaná časť neolitickej dedinky

Hoci interiér domčekov bol pravdepodobne takto skromný, je o to úžasnejšie, ako sa ich obyvatelia vedeli zorganizovať a vybudovať tak veľké veci, že to fascinuje ľudí aj po tisícročiach

Pár stoviek metrov od Woodhenge a Durrington Walls leží v poli tento nenápadný, asi 2 metrový balvan. Je to tzv. "Kukučkin kameň" (ang. Cuckoo Stone) a pôvodne to bol stojaci menhir vstýčený pravdepodobne v neskorom neolite. Je podobne ako kamenný kruh Stonehenge so sarsenu a archeologické vykopávky okolo neho dokázali, že aj on bol menším centrom mnohých náboženských obradov

Hradisko "Vespasiánov tábor"

Táto pamiatka je najmladšia zo všetkých spomínaných v tomto článku. Napriek svojmu názvu však nemá nič spoločné ani s rímskym cisárom Vespasiánom ani s Rimanmi obecne. V skutočnosti je to hradisko pochádzajúce zo staršej doby železnej. Na strategicky umiestnenom pahorku nad riekou Avon ho asi pred 2500 rokmi vybudovalo ešte predkeltské obyvateľstvo Británie, neskôr ho však Kelti pravdepodobne využívali tiež.

Hradisko je čiastočne narušené cestou a takmer kompletne zalesnené, mimo toho má však krásne zachované valy vysoké na niektorých miestach až 6 metrov

Valy ohraničujú areál o rozlohe až 15 hektárov. Hradisko sa nachádza asi pol kilometra západne od mestečka Amesbury

Mohyly v okolí Stonehenge

Stonehenge je jednoznačne úžasné miesto. No dalo by sa povedať, že je len čerešničkou na torte v oblasti, kde je toho toľko, že sa milovník starobylej histórie môže chvíľami cítiť ako dieťa v Legolande. A to nielen preto, že z diaľky Stonehenge ako lego aj naozaj vyzerá. 🙂

Najväčšiu časť z pradávnych pamiatok na Salisburskej pláni v blízkosti mestečka Amesbury totiž predstavujú mohyly z doby bronzovej. Sú ich tam stovky, mnohé veľmi dobre zachované a viditeľné z ďaleka. Sú rozosiate v bližšom i vzdialenejšom okolí Stonehenge, častokrát zgrupené v klastroch, no aj úplne osamelé. Tvoria výrazné kopčeky na horizonte viditeľnom priamo od Stonehenge, čo určite nebude náhoda. Dokazuje to, že kultúra, ktorá mohyly vytvorila a ktorá prišla po zániku neolitu, bola obrovským kamenným kruhom priťahovaná podobne, ako tá, ktorá ho postavila. Ľudia doby bronzovej tam už možno nevyznávali starú vieru a nerobili rovnaké obrady, pre ktoré bolo Stonehenge vytvorené, no napriek tomu jej významní muži, náčelníci, bojovníci, či šamani, chceli byť pochovaní tak, aby aj z miesta svojho posledného odpočinku videli na tento monumentálny kamenný Kruh. Už sa asi nikdy nedozvieme, čo presne pre nich Stonehenge znamenalo, no je zrejmé, že tajomný genius loci Salisburských plání ťahajúci sa tisícročiami sa nejakým spôsobon premietol aj do ich viery, resp. vnímania okolitého sveta.

Najbližšie k Stonehenge sa nachádza mohyla označovaná ako Amesbury G11. Je vzdialená len asi 100 metrov východne od okraja rondelu

Pohľad na Amesbury G11 priamo od Stonehenge. Je to tzv. zvoncovitá mohyla, ktorej centrálny návršok bol obklopený rovinatejším priestorom, ktorý bol obkolesený kruhovou priekopou o celkovom priemere 45 metrov. Mohyla bola čiastočne preskúmaná v 19. storočí a našla sa v nej urna s popolom a niekoľko menších predmetov z kostí a kameňa. V pozadí na horizonte možno medzi stromami vidieť kopčeky ďalších mohýl, patriacich ku významnému klastru označovanému ako New King Barrows.

New King Barrows

"Mohyly nového kráľa" predstavujú klaster siedmych mohýl rozosiatych v rade na hrebeni asi kilometer východne od Stonehenge. 

Keďže ešte do nedávnej minulosti boli všetky pokryté malým lesíkom, unikli pozornosti vykrádačov a nie veľmi šetrných kvázi-archeológov, ktorí v priebehu 19. storočia vyplienili väčšinu mohýl v blízkosti Stonehenge. 

Sú teda prakticky neporušené a ktovie, aké poklady v sebe skrývajú.

Ide o tzv. miskovité mohyly, ktoré tvoria návršia obklopené kruhovou priekopou bez rovinatého medzipriestoru. Prechádzka po týchto mohylách je úžasným zážitkom.

Old King Barrows

Niekoľko stoviek metrov severnejšie od "mohýl nového krála" sa nachádza ďalšia skupina mohýl - tentokrát "starého krála". Vo všeobecnosti sú trochu menšie a viac rostrúsené. Na tejto fotografii stojí autor blogu na mohyle označenej ako Amesbury G36

Mohyla Amesbury G34 je stále schovaná uprostred malého lesíka

Cursus barrow group

Viac ako pol kilometra severozápadne od Stonehenge je ďalší významný klaster mohýl, označovaný ako Cursuská skupina. To kvôli ich blízkosti k ďalšej významnej pamiatke, Veľkému cursusu, o ktorej bude reč v inom článku tohto blogu

Sú to vo všeobecnosti veľké zvoncovité mohyly. Táto je označovaná ako Amesbury G45 a priemer jej obvodovej priekopy je až 56 metrov

Zvoncovitý tvar tejto mohyly je priam ako z učebnice - najprv vysoký navŕšený kopček prechádzajúci od mierne sa zvažujúcej rovinky až k relatívne hlbokej, prstencovej priekope

Aj z tejto skupiny mohýl je priamy výhľad na Stonehenge (viď. šípka). Zľava na fotografii sú mohyly označené ako Amesbury G43 a G44. Od týchto mohýl pochádza aj úvodná fotografia tohto článku s pekne viditeľným Stonehengom v pozadí.

Niekoľko stoviek metrov na západ od hlavnej časti skupiny, schovaná v lesíku Fargo, leží najväčšia zvoncovitá mohyla celej oblasti. Oficiálne označená ako Amesbury G55, no nazývaná aj "Vládca planiny", má priemer až 58 metrov

Normanton Down Barrows

Necelý kilometer južne od Stonehenge sa nachádza veľká skupina tzv. Normantonských mohýl

Pri pohľade od Stonehenge tvoria reťaz kopčekov na južnom horizonte 

Väčšina Normantonských mohýl sa nachádza na súkromných pozemkoch a pre verejnosť tak nie sú priamo sprístupnené. Kto si však po nich môže voľne pobehovať, sú miestne ovečky 🙂

Dvojitá mohyla označovaná ako Wilsford G15 a G16.

Je to pomerne vzácny prípad dvoch zvoncovitých mohýl obohnaných jednou spoločnou prstencovou priekopou. Za nimi je veľká mohyla Wilsford G17

Návršia mohýl sú pomerne dosť porušené, nakoľko sa stali predmetom rozsiahlych vykopávok, ktoré hlavne v 19. storočí realizovali fanúšikovia histórie sir Richard Colt Hoare a William Cunnington. Títo páni sú síce miestne legendy, nakoľko boli prví, ktorí sa venovali rozsiahlejšiemu výskumu mohýl v okolí Stonehenge, avšak ich metódy mali od šetrného archeologického výskumu pomerne ďaleko

Napriek nešetrnému prekopávaniu mohýl sa páni Colt Hoare a Cunnington pričinili o najvýznamnejšie objavy v celej oblasti

Úplne najväčší objav urobili v tejto pomerne nenápadnej, samostatne stojacej mohyle s vyrasteným stromčekom. Je to slávna Bush Barrow ("Mohyla kríkov"), v ktorej spomínaní páni objavili jeden z najvýznamnejších archeologických pokladov v južnom Anglicku. V mohyle sa okrem kostry dospelého muža našlo množstvo predmetov, vrátane bronzových a medených sekier a dýk. Najznámejším nálezom sú však dve zlaté kosoštvorcové platne s vytepanými cikcakovitými vzormi. Či slúžili ako ozdoba, znak moci, alebo ako niektorí hovoria - astronomická pomôcka, nevedno.

Pár stoviek metrov západne od hlavnej skupiny Normantonských mohýl leží osamotená veľká mohyla označená ako Amesbury G15, oveľa známejšia pod menom Sun Barrow ("Slnečná mohyla"). Tento názov je odvodený od toho, že zo všetkých mohýl v okolí je táto najbližšie postavená k línií slnečného slnovratu pozorovaného zo Stonehenge

Pohľad z 4.5 metrov vysokého vrcholu Slnečnej mohyly smerom ku Stonehenge

Ilustrácia z múzea v návštevníckom centre Stonehenge znázorňuje stavbu mohýl doby bronzovej. Predpokladá sa, že všetky boli vytvorené v období 2300 až 1600 pred naším letopočtom, teda minimálne dve storočia po dokončení veľkého sarsenového Kruhu. Tieto okrúhle mohyly boli typické pre prvých indoeurópskych osadníkov, ktorí si túto tradíciu doviezli z pontsko-kaspických stepí a ktorí po zániku kultúry a populácie neolitických roľníkov obsadili nielen Britské ostrovy, ale aj väčšinu kontinentálnej Európy 

Stonehenge

 

Človek sa bojí času, čas sa bojí... Stonehenge. Toto mierne upravené staré arabské príslovie, pôvodne sa viažúce k pyramídam, môžme úplne rovnako aplikovať aj na nemenej slávnu stavbu na Britských ostrovoch. Záverečná fáza budovania Stonehenge prebiehala približne v tom istom čase, ako starí Egypťania o viac ako 3 500 kilometrov ďalej stavali pyramídy. No vztyčovanie slávnych trilitonov kamenného kruhu nebolo začiatkom histórie tohto úžasného miesta. Tá začala už minimálne o 500 rokov skôr s vyhĺbením dodnes veľmi dobre viditeľnej kruhovej priekopy - rondelu, v ktorého strede sa Stonehenge nachádza. Spolu s ňou bol s veľkou pravdepodobnosťou v rovnakom čase, teda 5 000 rokov dozadu od dnešných dní, vstýčený aj prvý veľký menhir tohto miesta, v súčasnosti známy ako Pätový kameň, ktorý už vtedy slúžil ako ukazovateľ pre pozorovateľa zo stredu kruhu k východu Slnka počas letného slnovratu. No výnimočnosť tejto časti Salisburských plání siaha ešte oveľa ďalej do minulosti. Je zrejmé, že oblasť v okolí Stonehenge mala pre ľudí obrovský význam už v mezolite, pred viac ako 9000 rokmi, keď tu stavali obrovské drevené totemy. Kolové jamy po nich sa našli len 200 metrov od Stonehenge. Úplne presné dôvody, prečo si vybrali pre uctievanie práve toto miesto sa už asi nikdy nedozvieme, no vyzerá to tak, že to súvisí jednak s veľkými ložiskami pazúrika, ktorý mal pre ľudí doby kamennej pochopiteľne veľký význam a o ktorý na Salisburskej pláni do dnešných dní doslova zakopávate takmer na každom kroku. Okrem toho sa necelé 3 km od Stonehenge, v oblasti Blick Mead pri súčasnom mestečku Amesbury, nachádza aj minerálny prameň s baktériami, ktoré na jar sfarbujú kamene po vytiahnutí z vody do ružova, čo vyzerá pôsobivo ešte aj dnes. Oblasťou preteká aj rieka Avon, ktorá už v praveku musela byť pre ľudí nielen dôležitou dopravnou tepnou, ale pravdepodobne mala pre nich aj dôležitý mystický význam. Je tiež dokázané, že v tých dobách sa tu pohybovali obrovské, dnes už vyhynuté pratury, ktoré pre ľudí poskytovali nielen zdroj obživy, ale aj uctievania. Kombinácia týchto a možno aj ďalších faktorov spôsobila, že ľudia tu svoju vieru a odhodlanie zhmotnili do stavby, ktoré predstavuje vrchol staviteľskej a remeselnej zručnosti dávneho neolitu, ktorý nemá nikde na svete obdobu. 

Časť turistickej trasy ku Stonehenge od mestečka Amesbury kopíruje starodávnu cestu, tzv. Avenue, pôvodne vedúcu od rieky Avon až ku kamennému kruhu. S veľkou pravdepodobnosťou bola súčasťou ceremoniálnych obradov neolitických ľudí počas slávností zimného aj letného slnovratu. 

Slávny kamenný kruh spolu so svojou menej známou, aj keď neoddeliteľnou a najstaršou súčasťou - Pätným kameňom. Plot v popredí určuje hranicu voľného prístupu ku Stonehenge, bližšie sa bez platenej vstupenky nedostanete.

Kruhová priekopa v popredí je spolu s Pätovým kameňom najstaršou časťou pradávneho komplexu. Má priemer až 110 metrov a je pokračovaním tradície budovania rondelov, ktorú začali už o 2000 rokov skôr neolitický ľudia v strednej Európe, vrátane územia súčasného Slovenska. Je pravdepodobné, že ich potomkovia migrovali na Britské ostrovy, kde v tejto tradícií pokračovali a ďalej ju rozvíjali o megalitické prvky

Bližší pohľad na priekopu, ktorej primárnou úlohou bolo ohraničovanie posvätného priestoru. Teraz je pomerne plytká a pokrytá trávou, no keďže ju vyhĺbili hlboko do kriedového podložia, musela byť spolu s miernym valom, ktorý obklopoval jej okraje, v dávnych časoch pôsobivým, oslnivo bielym krajinným prvkom

Pätný kameň (ang. Heel stone) je podobne ako hlavné trilitony v kruhu zo sarsenu, veľmi tvrdého červenkastého pieskovca. Na rozdiel od nich však nie je opracovaný. Priamo vedľa neho sú dobre viditeľné zvyšky priekopy, ktorá ohraničovala ceremoniálnu Avenue.

Zvyšky "Avenue", ktorá ústila priamo k rondelu. Z tohto pohľadu mohli ľudia počas zimného slnovratu pozorovať západ Slnka medzi trilitonmi. A opačne, zo stredu kruhu smerom k Pätnému kameňu zas počas letného slnovratu východ Slnka 

Z tohto pohľadu pripomína Pätný kameň tvár vzhliadajúcu k Stonehenge (aj keď je to skôr pareidólia vytvorená tisícročiami zvetrávania kameňa, nie zámer tvorcov. Alebo...?)

Pätný kameň a "Avenue"

Hoci sa to možno nemusí zdať na prvý pohľad zrejmé, je Pätný kameň s váhou okolo 30 ton jedným z najmohutnejších menhirov v Stonehenge

Ďalší sugestívny pohľad na "Heel stone". Podľa niektorých je jeho meno skomolenina zo staršieho velšského výrazu pre Slnečný kameň, čo je niečo, čo by aj skôr zodpovedalo jeho účelu

Pohľad od severovýchodu - najzachovalejšia časť vonkajšieho sarsenového kruhu s tromi do seba zapadajúcimi horizontálnymi prekladmi na vertikálnych blokoch

Pohľad na ikonický monument z východu

Kameň v popredí blízko priekopy je známy ako jeden z tzv. Staničných kameňov (ang. Station Stones). Na opačnej strane kruhu je zachovaný ešte jeden (viď. nižšie), v minulosti boli celkovo štyri. Pravdepodobne boli osadené v rovnakej dobe, ako aj trilitony a ich umiestnenie tvorilo presný štvorec, v ktorého strede bol Stonehenge. Dôvod ich osadenia nepoznáme, no podľa niektorých ich precízne umiestnenie súviselo s uctievaním Mesiaca a určovalo polohy jeho východov a západov v určitých častiach roka

Druhý zo zachovaných Staničných kameňov, tentokrát pohľadom z vnútornej strany rondelu

Mimo hlavného kruhu sarsenov sa nachádza ešte jeden spadnutý menhir - tzv. Jatočný kameň (ang. Slaughter Stone). Nachádza sa pri okraji kruhovej priekopy z vnútornej strany pri výstupe na Avenue

Predpokladaná podoba celého komplexu Stonehenge po jeho dostavaní pred 4500 rokmi (tento model sa nachádza v úžasnom múzeu v návštevníckom centre, ktoré je vzdialené niečo vyše 2 km od Kruhu). Hlavným prvkom v strede rondelu je samozrejme kruh z opracovaných sarsenových menhirov s horizontálnymi prekladmi a 5 veľkých trilitonov usporiadaných do tvaru podkovy. No dôležitým prvkom boli aj malé "modré kamene" rôzne usporiadané vnútri sarsenového kruhu, ako aj vyššie spomínané "Staničné kamene" a "Jatočný kameň", ktorý mal pravdepodobne vedľa seba dvojičku

Modré kamene priviezli do rondelu ešte dávno pred vztýčením veľkých sarsenových blokov, a to dokonca až z 240 km vzdialeného Wallesu. Je teda zrejmé, že mali pre neolitických ľudí obrovský význam, podľa niektorých autorov im pripisovali liečivé účinky. Pôvodne boli usporiadané do kruhu pri vnútornej strane priekopy a až s vybudovaním veľkého sarsenového kruhu boli presunuté do jeho vnútornej časti, kde boli následne ešte celé storočia premiestňované do rôznych pozícii

Hoci sú Modré kamene výrazne menšie ako sarsenové bloky, každý z nich aj tak váži 2 až 4 tony. Niektoré z nich sú podobne ako sarseny precízne opracované, napr. ten na fotografii vyššie má z boku vyhĺbenú výraznú drážku pozdĺž celej svojej výšky. Jej účel je neznámy. Na tejto fotografii si tiež možno pekne všimnúť farebný rozdiel medzi červenkastými sarsenmi a do modro-šeda ladenými kameňmi z Wallesu. Z väčšej diaľky tento rozdiel nie je veľmi výrazný hlavne kvôli lišajníkom, ktoré pokrývajú značnú časť kameňov

Sarsenové bloky so svojími horizontálnymi prekladmi sú niečo, čo odlišuje Stonehenge od všetkých ostatných megalitických stavieb z doby neolitu kdekoľvek na svete

Najikonickejšou časťou komplexu sú majestátne trilitony, ktorých najťažšie bloky vážia až 35 ton

V súčasnosti v celosti stoja 3 z pôvodne piatich. Z najvysšieho, tzv. Veľkého trilitonu, ktorý bol vysoký vyše 7 metrov, stojí len jeden blok, avšak s veľmi pekne zachovaným spojovacím čapom na jeho vrchole.

Bloky sarsenov preniesli tvorcovia Stonehenge až z 30 km vzdialenej oblasti Marlborough Downs

Hoci sa už asi nikdy presne nedozvieme, čo neolitický ľud starej Británie pred 4500 rokmi viedlo k náročnej stavbe tohto komplexného diela, je zrejmé, že pre nich muselo mať veľký význam. Sila tohto odhodlania sa cez tieto kamene prenáša až do dnešných dní a vytvára neopakovateľnú a tajomnú atmosféru tohto úžasného miesta

Zo súčasných poznatkov to vyzerá tak, že kultúra neolitických ľudí, ktorí vytvorili Stonehenge, zanikla už krátko po jeho dostavbe. Na ich miesto prišla kultúra nových ľudí z kontinentu, ktorí so sebou priniesli aj prvotné technológie spracovania kovov. A dobu kamennú tak nahradila doba bronzová. No je jasné, že Stonehenge zaujalo aj týchto nových prišelcov, čoho dôkazy možno vidieť aj priamo na trilitonoch. V krúžku sú označené rytiny znázorňujúce dýky a sekery typické pre dobu bronzovú. Vyryté boli asi pred 3 500 rokmi.