Haġar Qim a Mnajdra

 

Na južnom pobreží Malty sa neďaleko od seba vypínajú dva majestátne neolitické chrámy - Haġar Qim a Mnajdra. Sú o niečo mladšie ako Džigantija na Goze, no zároveň sú o to komplexnejšie nielen po architektonickej, ale aj umeleckej stránke. Objavy v nich ako aj ich okolí nám pomohli rozkryť mnohé tajomstvá zo života maltských neolitikov, zároveň však pridali aj mnoho tajomstiev.

Haġar Qim

Asi pol kilometra od skalnatého pobrežia sa na kopci nad morom vypína majestátny chrám Haġar Qim (čítaj Hadžar Qim). V súčasnosti je síce schovaný pod masívnou konštrukciou, ktorá ho chráni pred škodlivým vplyvom počasia a slnečného žiarenia, no pri bližšom pohľade to na jeho nádhere nijako neuberá. Hoci výstavba ochrannej konštrukcie vyvolala svojho času veľké kontroverzie, ukázala sa byť nevyhnutnou, nakoľko tento chrám je na rozdiel od Džigantije kompletne vybudovaný z jemnejšieho globigerínového vápenca, ktorý je na spomínané erozívne vplyvy vyrazne náchylnejší. 

Hadžar Qim je tvorený len jednou chrámovou jednotkou, no tá je očividne komplexnejšia ako Džigantija. Hoci za výraznou vstupnou bránou chrámu začína viac menej klasický "štvorlístkový" pôdrorys s apsidami okolo hlavnej chodby, ľavá zadná apsida nie je uzavretá a rozvíja sa do akejsi chodby, ku ktorej je pripojených niekoľko ďalších komôr. Tento detailný model chrámu možno vidieť v neďalekom, veľmi pekne spracovanom návštevníckom centre

Priečelie chrámu s masívnou trilitonovou bránou predstavuje asi najikonickejšiu časť chrámu. Nie je však plne pôvodná, horné preklady sú novodobou, aj keď pravdepodobne vernou rekonštrukciou pôvodných blokov, ktoré sa však našli spadnuté a rozbité

Masívne megality obvodového múru naľavo od vstupnej brány sú však úplne pôvodné. Päť tisícročí vlhkého a slaného vzduchu vanúceho od mora ich síce hodne zvetralo, no aj tak si v ich dolnej časti pri zemi možno všimnúť drážky, do ktorých zasúvali ich stavitelia brvná použité pri ich vztyčovaní

V lepšom stave je záveterná časť obvodového múru napravo od vstupnej brány. Tú netvoria vysoké stojace menhiry, ale skôr na ležato opracované  masívne kvádre.

Tento kváder je dlhý vyše 6 metrov a váži takmer 20 ton. Je to vôbec najväčší kamenný blok použitý v Hadžar Qime.

Napravo od tohto megakvádra sa nachádza v obvodovom múre tento zaujímavý výklenok s krásne zachovanými zvyškami obradného oltára. Takýto vonkajší oltár je vrámci maltských chrámov pomerne netradičným prvkom. 

Vedľa výklenku je tzv. Veštecká diera, ktorá prepája vonkajší priestor s vnútrom chrámu. Predpokladá sa, že dieru využívali miestni kňazi ako akúsi akustickú pomôcku, ktorou doprevádzali svoje obrady. Ako si ukážeme aj ďalej, vyzerá to tak, že náboženská elita neolitických Malťanov celkovo s obľubou využívala akusticko-vizuálne pomôcky pre väčšiu sugestívnosť ich obradov, čo pravdepodobne posilňovalo ich vplyv na miestnu komunitu.

Ďalším zaujímavým prvkom obvodového múru je tento vyše 5 metrov vysoký menhir. Ide o najvyšší kamenný blok Hadžar Qimu. Podobné samostatne stojace menhiry sú súčasťou obvodových múrov aj viacerých ďalších maltských chrámov. Na prvý pohľad jeho umiestnenie nemá žiadny racionálny konštrukčný význam, no keďže s jeho osadením muselo byť spojené množstvo namáhavej práce, je zrejmé, že pre staviteľov bol z neznámych dôvodov dôležitý.

Podobný stojaci menhir si možno všimnúť aj pri pozostatkoch neďaleko stojaceho staršieho chrámu. Nachádza sa asi 30 metrov severne od Hadžar Qimu, bol menší a zachovali sa z neho len tieto zvyšky. Je od Hadžar Qimu o niekoľko storočí starší, no po jeho postavení už pravdepodobne nebol ďalej využívaný. 

Ešte bližšie k Hadžar Qimu, len asi 10 metrov východne od jeho múrov, sa nachádzajú pozostatky ešte staršej stavby. Tento chrám je najstarší v oblasti a bol postavený pravdepodobne pred vyše 5600 rokmi. To, že na tomto kopci nad morom v priebehu stáročí stavali stále väčšie a komplexnejšie chrámy svedčí o dlhodobom a dôležitom význame tohto miesta pre neolitických Malťanov.

No teraz sa presuňme späť k Hadžar Qimu, konkrétne priamo do jeho útrob. Pohľad zvnútra na centrálnu chodbu a hlavný vchod.

Pohľad do pravej prednej apsidy odhaľuje, že v tomto chráme neboli tieto miestnosti narozdiel od napr. Džigantije plne otvorené, ale oddelené takýmito kamennými prepážkami s akýmsi okienkom. Diery skrz ortostat napravo od okienka, ako aj menšie v jeho samotnej doske naznačujú, že ešte aj tieto otvory boli uzavreté
pravdepodobne akýmisi dvierkami, či sieťkou.

Podobne je priečkou rozdelená aj ľavá predna apsida. Jej "okienko" je však ešte opracovanejšie a viacero dier si možno všimnúť priamo na jeho doske okolo otvoru, na ortostate nie sú tentokrát žiadne. 

V týchto apsidách sa síce nenašli pozostatky klasických oltárov, no našlo sa tu toto. Zvláštny, nádherne opracovaný vápencový podstavec s vypichovaným a rebrovým vzorom je nádhernou ukážkou toho, ako sa ľudia dávnej Malty rozvíjali nielen v staviteľstve, ale aj v umení. Tento podstavec umiestnený v Hadžar Qime je však len replika, pôvodný je umiestnený v archeologickom múzeu vo Vallette.

Ďalším dôkazom umeleckej remeselnosti nájdeným v týchto apsidách je tento blok s jamkovým vzorom a dvoma vytesanými špirálami. Špirály boli veľmi oblúbeným vzorom maltských neolitikov, čo však znázorňovali, netušíme. Podľa niektorých hady, podľa iných rastliny, podľa ďalších zas mali bližšie neurčitý symbolický význam. Toto je opäť replika, originál nájdený presne na tomto istom mieste je chránený v múzeu v neďalekom návštevníckom centre.

Toto je pohľad do ďalšej apsidy, ktorá sa nachádza vpravo od hlavnej chodby v zadnejšej časti chrámu. Táto apsida už nebola kompletne uzatvorená priečkou s malým okienkom, rozdelovala ju však akási nízka ohrada z menších kamenných blokov. Krásne zachované kamenné preklady múrov jasne ukazujú, že steny sa smerom hore zužovali až kamenné preklady strop pravdepodobne úplne uzavreli. Diera uprostred predstavuje vnútorný pohľad na už spomínanu Vešteckú dieru, ktorá ústi pri vonkajšom oltári. Okrem spomínaného predpokladaného akustického efektu mala diera aj jednoznačný astronomický účel - priamo cez ňu presvitá Slnko pri svojom východe počas letného slnovratu.

Pohľad do ľavej miestnosti, ktorú už ani celkom nemožno nazvať apsidou, otvára cestu k ďalšej, oveľa komplexnejšej časti chrámu. Tú tvorí niekoľko ďalších komôr pridružených k tejto kvázi-apside (viď vyššie spomenutý model chrámu). Priamy prístup do týchto častí chrámu však už pre turistov nie je možný a nahliadnuť sa dá do neho len takto z centrálnej chodby a z niektorých vonkajších narušených častí a vstupov do chrámu.

V tejto kvázi-apside sa nachádza aj viacero veľkých oltárov (v súčasnosti podopretých kovovými konštrukciami) a tiež tieto krásne opracované podstavce, ktoré pravdepodobne slúžili ako menšie obetné oltáre s bližšie neznámym špecifickým účelom.

O tom, že tento komplexný chrám mal do svojich útrob obmedzený a pravdepodobne silne kontrolovaný prístup už vo vtedajších pradávnych dobách, svedčia aj takéto otvory v ortostatoch pri jednotlivých vstupoch oddelujúcich rôzne pasáže chrámu. Opäť asi slúžili pre umiestnenie rôznych zábran, kolov či dverí, z ktorých sa však nič nezachovalo, takže takmer určite boli z organických materiálov ako drevo, či laná.

Napriek mnohým zábranám mal tento chrámový komplex na rozdiel napr. od Džigantije viacero vstupných vchodov. Toto je vyústenie centrálnej chodby.

Zaujímavé je, že niektoré vchody boli pravdepodobne úmyselne zatarasené po svojom vybudovaní, ako napr. tento vedúci do jednej z nesprístupnených komôr. Za povšimnutie stoja ortostaty vyzdobené hustým jamkovým vzorom.

Vchod do jednej z nesprístupnených komôr s krásne zachovanou dlažbou.

Výhľad od juhozápadnej steny chrámu smerom k moru. V diaľke sa vyníma neobývaný skalnatý ostrovček Filfla.

Vchod do ďalšej komory, ktorej vnútorné steny sú však čiastočne zrútené.

Z juhu sa otvára pohľad nielen do ďalších vnútorných komôr, ale aj na jeden z najikonickejších pozostatkov maltskej neolitickej kultúry.

Ním je tento kamenný blok, na ktorého vrchu si možno všimnúť zaujímavé opracovanie. Pri bližšom pohľade si uvedomíme, že sú to nohy dvoch tlstých žien. Voľakedy to boli celé sochy v životnej veľkosti, no toto je všetko, čo z nich ostalo.

Okrem pozostatkov týchto sôch sa našlo pri vykopávkach v Hadžar Qime a aj ďalších maltských chrámov množstvo menších sošiek, ako je aj táto uložená v návštevnickom centre. Kult tlstých ženských postáv bol v kultúre maltských neolitikov veľmi podstatný, aj keď čo presne znamenal, samozrejme nevieme. V minulosti sa často spomínala interpretácia, podľa ktorej  starobylí Malťania uctievali akúsi Bohyňu matky Zeme, či plodnosti. V súčasnosti sa však archeológovia prikláňajú skôr k názoru, že tieto sošky predstavovali akýsi kult ideálu hojnosti, ku ktorému ťažko pracujúci neolitický farmári vzhliadali a chceli sa k nemu dopracovať. Nedá sa vylúčiť ani to, že tieto sošky zobrazovali niektoré ženy chrámovej elity, ktorá ovládala miestnu spoločnosť.

Na tejto fotografii si možno všimnúť na podlahe miskovité objekty, ktoré boli tiež typické pre niektoré chrámy. Napravo si zas na stene odpočíva posledný stály obyvateľ Hadžar Qimu - gekón.

A späť pri hlavnom vchode do chrámu sa upriamime ešte na jednu zaujímavosť - veľkú zdvojenú dieru idúcu skrz-naskrz kamennou platňou. Podobné otvory sa nachádzajú pred bránami mnohých maltských chrámov, no ten pred Hadžar Qimom je najväčší. Ich význam je opäť veľkou neznámou. Podľa niektorých sa cez dieru prevezovalo lano, na ktorom boli priviazané zvieratá donesené k obetovaniu, podľa iných sa tam obradne liali tekutiny a ďalší si zase myslia, že to mohla byť súčasť nejakého konštrukčného prvku pre bránu uzatvárajúcu hlavný vchod. Ďalšia zo starovekých záhad, na ktorú už pravdepodobne nikdy nenájdeme skutočnú odpoveď.

Mnajdra

Necelých 500 metrov od Hadžar Qimu leží nad strmým útesom nad morom ďalší starobylý chrámový komplex - Mnajdra. Je známe, že oba boli využívané súčasne, prečo však boli takéto dva veľké chrámy postavené tak blízko seba, nie je známe. Možno slúžili pre uctievanie rôznych božstiev, robili sa v nich rôzne obrady, prípadne slúžili pre blízke, no rozdielne komunity, ťažko povedať, nemáme jednoznačné dôkazy pre žiadnu z verzií.

Detailný model v návštevníckom centre pekne ukazuje, že na rozdiel od Hadžar Qimu Mnajdru tvoria tri oddelené chrámové jednotky. Tie sa zľava doprava označujú ako Dolný, resp. Južný chrám, Centrálny chrám a Horný alias Východný chrám. Prídavky horný a dolný sa viažu k tomu, že celý komplex je postavený na mierne sa zvažujúcom teréne a každá z chrámových jednotiek je postavená na výškovo rozdielnych terasách.

Aj tento chrámový komplex je chránený veľkým ochranným stanom a to napriek tomu, že na rozdiel od Hadžar Qimu je primárne postavený, podobne ako Džigantija, z tvrdšieho, koralového vápenca. Blízkosť mora sa však aj tu podpisuje na výraznej erozívnej činnosti. V popredí vidíme zvyšky Východného chrámu.

Východný chrám je nielen najvyššie položený z celého komplexu (aj keď výškový rozdiel je len pár metrov), ale je aj najstarší. Vznikol asi pred 5500 rokmi a pochádza teda približne z rovnakého obdobia, ako Džigantija. Je však aj oveľa menší a jednoduchší - tvoria ho vlastne len dve väčšie apsidy a jeden výklenok, niektorými tiež označovaný ako apsida. Ako vidno aj z fotografie, je tento chrám aj najmenej zachovalý. A to je pritom jeho súčasná podoba z veľkej časti len novodobou rekonštrukciou.

Čo je však pôvodné, sú zvyšky dláždenej podlahy v malej centrálnej chodbičke a aj oltár na jej konci (hoci aj ten musel byť zreštaurovaný). Na kameňoch, ktoré ho tvoria, si však možno pri bližšom pohľade všimnúť typický, hustý jamkový vzor.

A toto je pohľad z centrálneho nádvoria, ktoré je spoločné pre všetky tri chrámy, na Centrálny chrám. Tento je z trojice najmladší a bol vybudovaný asi pred 5000 rokmi. Vybudovaný je na umelej terase z kamenia pristavanej k stene staršieho Južného chrámu.

Na chráme ako prvé pritiahne pozornosť táto úžasná vstupná brána. Jej hlavný vchod bol na rozdiel od mnohých iných chrámov urobený z jedného bloku opracovaného vápenca. Síce sa nezachovala v plnej celosti, stále pôsobí monumentálne. Za pozornosť stoja aj dopredu vysunuté tvarované bloky, ako aj druhý vstup hneď vľavo.

Pohľad zvnútra chrámu na masívny jednoliaty blok brány a za ním stojace vnútorné ortostaty. Ako si možno všimnúť v dolnej časti, aj táto brána mala skrz-naskrz urobené otvory, ktoré pravdepodobne slúžily pre laná, ktoré tvorili akési pánty vstupných dverí pravdepodobne drevenej konštrukcie.

A toto už je pohľad do vnútra ľavej prednej apsidy. Tento chrám ich má štyri a pôdorys majú usporiadaný do klasického štvorlístkového vzoru.

Pravá predná apsida. Podobne ako tá na ľavo je síce pomerne veľká, no prázdna, bez akýchkoľvek zachovaných oltárov.

Pri ortostatoch obkolesujúcich vchod do ďalšej časti chrámu sú však takéto dva masívne výklenky.

Na jednom z blokov ľavého výklenku je vytesaný takýto prekvapivý obrázok. Zobrazuje priečelie chrámu aj s klenutou prekladanou strechou a považuje sa za jeden z hlavných dôkazov o starodávnom zastrešení maltských chrámov. Pravdepodobne bol vytesaný až potom, ako sa chrám prestal využívať na svoj pôvodný náboženský účel, no zároveň ešte v dobe, keď boli jeho strešné preklady, alebo aspoň ich časť, neporušené.

Od tohto vchodu do zadnej časti chrámu sa smerom von otvára takýto ikonický výhľad na vstupnú bránu s azúrovo modrým morom.

Pohľad na opačnú stranu chodby nám zas odhaľuje výklenok s takýmto trilitonovým oltárom.

Pravá apsida zadnej časti Centrálneho chrámu. Podobne ako apsidy v prednej časti, ani tu nie sú žiadne stopy po kamennom oltári. V strede miestnosti sú umiestnené meracie prístroje zaznamenávajúce teplotu či vlhkosť. V záujme čo najväčšej ochrany a analýzy rôznych vplyvov na pamiatku sú všetky parametre prostredia v jej vnútri stále detailne monitorované.

Pohľad do ľavej zadnej apsidy je však veľmi prekvapivý. Namiesto oltára je tam okienkovitý vchod do malej komory s oltárom. Čo tiež stojí za pozornosť je to, že na tomto vchode na rozdiel od mnohých iných nie sú stopy po žiadnych otvoroch svedčiacich o dvierkach či zábranách.

A tu už vidíme priečelie Južného, alias Dolného chrámu. Ako už bolo spomenuté vyššie, vekovo je stredne starým chrámom komplexu Mnajdra. Presné datovanie opäť nepoznáme, no s veľkou pravdepodobnosťou bol vybudovaný nie menej ako pred 5200 rokmi.

Na nádvorí pred vstupom do chrámu sa podobne ako pri Hadžar Qime nachádza skrz-naskrz cez kameň vyrytý takýto otvor.

Vstupná brána do Južného chrámu je tvorená masívnymi ortostatmi, trilitonovou priečkou a krásne zachovanou dláždenou podlahou centrálnej chodby.  Za pozornosť stojí aj prah brány, ktorého stredom sa tiahne pás tmavej kryštalickej žily. Je veľmi pravdepodobné, že práve kvôli tomu tento blok vápenca stavitelia chrámu vybrali.

Južný chrám patrí medzi najpôsobivejšie príklady maltskej megalitickej architektúry. Jeho apsidy sú pomerne komplexné a poprepájané a obsahujú viacero zaujímavých komôr a oltárov. Žial Mnajdra bola v minulosti častým terčom vandalov a preto je zo všetkých chrámov aj najchránenejšia. Vstup do značnej časti Južného chrámu je tak pre turistov zakázaný. Preto dnes len takto možno vidieť úžasné dvojposchodové oltáre v zadnej ľavej apside cez tento malý trilitonový vchod, ktorý spája miestnosť s oltármi s ľavou prednou apsidou. Za pozornosť opäť stoja aj masívne ortostaty s husto vypichovaným vzorom. Ľavý okraj ortostatu vpravo je pri východe Slnka počas letného slnovratu osvetlený lúčom svetla. Ako ešte spomenieme aj nižšie, nie je to náhoda.

Veľmi zaujímavý je aj pohľad do pravej prednej apsidy. Okrem dvoch obdĺžnikovitých malých okienok so záhadným účelom upúta pozornosť malý vstup do komory vpravo. Okrem zachovaných schodíkov si opäť možno všimnúť aj otvory vo verajách vstupu svedčiace o akýchsi dverách, či zábranách. Čo sa všal nachádza za týmto vstupom, si tentokrát môžme pozrieť...

...a to vďaka terase vyššie položeného Centrálneho chrámu, z ktorej môžme do tejto malej komôrky cez zvalené múry nahliadnuť. Ako vidno, nachádza sa v nej akýsi trilitonový oltár s vnútorným štvorcovým výklenkom v strede. Tento výklenok patrí k najikonickejším symbolom maltských chrámov a jeho obraz je umiestnený napr. aj na maltských eurocentovkách. 

A späť vnútri Južného chrámu sa z predných apsíd dá cez takýto masívny trilitonový vchod dostať do zadných... Teda, dalo by sa, ale ako som už spomenul vyššie, vstup tam je momentálne zakázaný.

No dá sa aspoň takto nahliadnuť na hlavný oltár na konci chodby v zadnom výklenku Južného chrámu. Tento oltár je ožiarený lúčom svetla počas východu Slnka pri jarnej aj jesennej rovnodennosti. A tu sa dostávame k už naznačenému, no doteraz bližšie nerozobranému účelu maltských chrámov...

Z tohto miesta vnútri Južného chrámu vidieť počas oboch rovnodenností krásny východ Slnka, ktorého lúče zalievajú celú hlavnú chodbu až k spomenutému zadnému oltáru. Astronomický účel tejto stavby je teda úplne zrejmý a odhaluje ďalší zaujímavý aspekt maltskej neolitickej kultúry. Astronomické znalosti mali pre nich očividne veľký význam a minimálne v Mnajdre sa takmer určite odohrávali rituály spojené s oslavami (nielen) týchto astronomických mílnikov roka. Svedčí o tom ako spôsob vybudovania Južného chrámu, tak aj keramické črepy nájdené pri vykopavkach odhaľujúce astronomické spojitosti, či línie dierok vyhĺbených na menhire starého Východného chrámu, ktoré pravdepodobne súvisia so zaznamenávaním východu niektorých hviezd a súhvezdí. Maltské chrámy sú teda podobne ako napr. Stonehenge v Británii ďalším dôkazom o inteligencii, šikovnosti a hlbších znalostiach našich pradávnych neolitických predkov.