Avebury

Necelých 30 km severne od Stonehenge sa nachádza Avebury. Starodávne miesto, ktoré je širokej verejnosti síce menej známe, no o to impozantnejšie. "Starožitník" William Stukeley v 18.-tom storočí napísal, že porovnávať Stonehenge a Avebury, je ako porovnávať farský kostol a katedrálu. Myslel to samozrejme z pohľadu veľkosti, nie remeselnej prepracovanosti a komplexnosti kamenného kruhu. Hoci Stonehenge je určite jedinečné opracovanosťou kameňov a svojimi horizontálnymi prekladmi, s priemerom vonkajšieho sarsenového kruhu (33 metrov) rozhodne nepatrí do rebríčka najväčších kamenných kruhov praveku. Tomu jednoznačne kraľuje práve Avebury, ktorý dosahuje priemer závratných 350 metrov a je tak najväčším známym kamenným kruhom na svete. Kamene Avebury sú navyše obklopené obrovským rondelom s celkovým priemerom takmer 430 metrov a uzatvárajúcim areál o rozlohe až 11,5 hektára. Tento rondel síce nie je najväčším na svete ani v Británií (prevyšuje ho napr. Durrington Walls a pár ďalších), no jednoznačne ide o najzachovalejšiu a najvýraznejšiu pravekú priekopu zo všetkých. Priamo vo vnútri tohto megarondelu sa navyše nachádza časť rovnomennej dedinky, čo ešte viac zvyšuje jedinečnú atmosféru tohto miesta.

A to je ona. Malebné uličky dedinky Avebury priamo v strede neolitického rondelu. Dedinka síce v súčasnosti neodmysliteľne dotvára nezvyčajnú podobu Avebury, no zároveň starodávny kruh v stredoveku, no aj novoveku takmer zničila...

Rondel jeho tvorcovia prerušili štyrmi "bránami", ktoré aj dnes využívajú novodobé cesty a rozdelujú tak Aveburský kruh na štyri kvadranty - severozápadný, severovýchodný, juhovýchodný a juhozápadný. Na fotografii vyššie je severná brána so SV sektorom na ľavej strane cesty a SZ na pravej

Priekopa rondelu aj s priliehajúcim vonkajším valom je skutočne ohromujúca. Obzvlášť keď si uvedomíme, že rondely u nás v strednej Európe sú zo zeme častokrát praktický nespozorovateľné, napriek tomu že často tiež dosahujú priemery stoviek metrov. V Avebury však bol rondel vyhĺbený hlboko do kriedového podložia (ktorého biele odkryvy v tráve na svahu priekopy si možno všimnúť aj na fotografii). Ešte aj dnes má priekopa hĺbku až 4 metre, treba si však uvedomiť, že je sčasti porušená a zasypaná sutinami tisícročia trvajúcej erózie. Predpokladá sa, že v čase svojej dostavby bola hlboká až 9 metrov. Fotografia vyššie sa pozerá na priekopu z južnej časti valu.

Obrovský val obklopujúci celý rondel bol navŕšený z kriedy vyťaženej pri jeho hĺbení. Netreba teda pripominať, že v dávnych časoch boli val aj priekopa žiarivo bielymi monumentami. Val je aj v súčasnosti vysoký 4 až 6 metrov, no jeho pôvodná výška bola až 8 metrov. Od vrcholu valu po dno priekopy bol teda výškový rozdiel neuveriteľných 17 metrov. Odhaduje sa, že pri týchto prácach museli neolitický ľudia premiestniť až 200 000 ton kriedy. A na pripomenutie, väčšinu prác robili primárne vďaka nástrojom z jelenieho parožia! Fotografia ukazuje pohľad na val zo SZ kvadrantu kamenného kruhu

Pohľad na priekopu a časť kamenného kruhu JZ kvadrantu

Starobylé kamene s anglikánskym kostolíkom v pozadí - scenéria, ktorú možno vidieť len v Avebury

Kamene Avebury sú tak ako Stonehenge so sarsenu. Tvorcovia Avebury to však s ich presunom mali o niečo lahšie ako tvorcovia Stonehenge. Lokalita Fyfield Down, nazývaná aj Údolie kameňov, hlavný zdroj sarsenových balvanov pre obe staroveké pamiatky, je totiž len 3 km východne od Avebury

Napriek pôsobivým scenériám sa zachovala len malá časť z menhirov, ktoré tvorili pôvodné Avebury. V 14.-tom storočí bola značná časť stojacich kameňov zvrhnutá a zasypaná miestnymi dedinčanmi, ktorí tak s veľkou pravdepopdbnosťou konali na popud miestnych farárov, pre ktorých boli tajomné starodávne kruhy "nečistým", pohanským miestom. Ešte väčšiu deštrukcia však spôsobili miestni v 18.-tom až 19.-tom storočí, keď mnohé z kameňov, ktoré prežili vyčíňanie stredovekých fanatikov, porozbíjali na kusy a použili ako stavebný materiál. Z časti porušili aj masívne valy rondelu, ktoré zastavali budovami. O záchranu a obnovu kamenných kruhov Avebury sa až v 30.-tych rokoch 20.-storočia zaslúžil archeológ Alexander Keiller. Ten poskupoval mnohé súkromné pozemky v Avebury a začal na nich opäť vztyčovať zhodené menhiry. Paradoxne mu pomohla práve prvotná, stredoveká vlna ničenia, pretože mnohé z menhirov, ktoré dedinčania vtedy zhodili a zasypali, unikli pozornosti neskorších, novovekých ničiteľov. Keďže väčšina z nich nebola nijako poškodená, Keiller ich proste vyhrabal a nanovo vztýčil. Na miesta, v ktorých diery v podloží naznačovali existenciu ďalších menhirov, ktoré však pozornosti novodobejších "staviteľov" bohužial už neušli, Keiller osadil na pripomienku malé betónové stĺpiky. Tie si možno všimnúť na tejto, ako aj ďalších fotografiách.

Masívny "Swindon Stone" sa nachádza pri severnej bráne a je najväčším kameňom SZ kvadrantu. Váži až 70 ton.

V SV kvadrante nie je veľa zachovaných menhirov, no jeho stredu dominuje táto dvojica masívnych kameňov, známych ako "The Cove" (Zátoka). Štíhly kameň vpravo je s výškou vyše 3 metre jeden z najvyšších stojacich menhirov v Avebury, zatiaľ čo kameň vľavo váži až 100 ton, čo z neho robí najmohutnejší menhir nielen v Avebury, ale v celej Británii. Táto dvojica (pôvodne trojica, ďalší člen bol ale zničený v roku 1713) menhirov je pravdepodobne najstarším prvkom Avebury. Vztýčené boli totiž už okolo roku 3000 pr.n.l. O nejakých 200 rokov neskôr bol okolo neho vybudovaný kamenný kruh o priemere asi 100 metrov, z ktorého však už dnes veľa nezostalo. Na fotografii si možno všimnúť na pozadí vľavo od najmohutnejšieho menhiru jeden z posledných kameňov kruhu, ktorý je dnes označovaný ako "Severný vnutorný kruh"...

Existuje totiž aj "Južný vnútorný kruh" (označený šípkou) ktorý sa nachádza v JV kvadrante a je podstatne zachovalejší ako severný. Dá sa teda povedať, že Avebury tvorí, resp. skôr tvorili, až tri kruhy. Dva menšie vnútorné, a okolo nich hlavný, najväčší kruh ťahajúci sa popri vnútornom okraji priekopy. Hlavný kruh pozostával približne zo 100 menhirov, každý z menších vnútoných kruhov z približne 30. Práve hlavný kruh s mega-priekopou boli vybudované ako posledné - asi pred 4500 - 4600 rokmi, teda približne v rovnakom čase ako sarsenový kruh Stonehenge, aj keď pravdepodobnejšie možno už o storočie skôr.

Menhiry tvoriace Južný kruh. Podobne ako má Severný kruh "Zátoku", tak bol aj v strede Južného kruhu obrovský menhir, tzv. Obelisk. Bol najvyšší zo všetkých kameňov v Avebury a týčil sa do výšky až 6,5 metra. Bohužial, aj on bol kompletne zničený v 18.-tom storočí.

Vonkajší kruh v SV sektore ohraničujú neďaleko južnej brány tieto dva mohutné stojace kamene. Ten v pravo je známy ako "Diablova stolička" a váži okolo 60 ton.

S výškou 4 metre a šírkou 4,3 metra patrí "Diablova stolička" k najväčším menhirom Avebury.

Hoci počasie počas našej návštevy Avebury nebolo zrovna ideálne, toto výnimočné miesto má tak úžasnú atmosféru, že nám to vôbec neprekážalo :)