Ġgantija

 

Neveľké ostrovy Malta a Gozo mali v Stredozemnom mori vždy strategické postavenie a boli tak dôležitou súčasťou histórie celého regiónu. No nie je až také známe, že táto história je oveľa staršia a zaujímavejšia, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Viac ako tisíc rokov pred vztýčením trilitonov Stonehengu či stavbou pyramíd v Egypte si neolitický osadníci na malom súostroví rozvinuli pozoruhodnú, špecifickú kultúru a začali stavať obrovské kamenné chrámy, aké v tej dobe nemali obdobu prakticky nikde vo svete. Možno jedine s výnimkou prvých zikkuratov, ktoré v Mezopotámii začali stavať Sumeri, no ani tie sa v tom čase svojou komplexnosťou a spracovaním plne nepribližovali chrámom na Maltských ostrovoch. Táto pozoruhodná kultúra maltských neolitikov vydržala celé tisícročie, kým náhle a záhadne nezanikla. A aj na týchto ostrovoch, podobne ako v iných častiach Európy, ju pomerne rýchlo vystriedala kultúra nových ľudí novej doby - doby bronzovej.

Jedným z najúžasnejších svedkov všetkých týchto čias je chrámový komplex Ġgantija nachádzajúci sa vo vnútrozemí menšieho z maltských ostrovov - na Goze. Z maltských chrámov patrí k najstarším, najzachovalejším a zároveň aj k najväčším. Jeho maltský názov znamená Obryňa a číta sa ako Džigantija. Tento sympatický fonetický prepis budem používať aj ďalej v tomto článku, hádam mi to Malťania odpustia :). Názov priamo evokujúci niečo obrovské, gigantické, je veľmi výstižný, nakoľko zrúcanina tohto chrámu je aj po viac ako 5500 rokoch od svojho vzniku naozaj pôsobivá a človeku stojacemu pod jeho vskutku gigantickými múrmi sa až nechce veriť, že sa chrám v tejto podobe a veľkosti zachoval tak dlho. 

Obvodové múry Džigantije na niektorých miestach stále stoja až do výšky 7 metrov. Na rozdiel od niektorých iných neolitických chrámov na Malte neboli takmer vôbec reštaurované a so svojimi viac ako 5500 rokmi tak predstavujú jednu z vôbec najstarších pôvodne zachovaných voľne stojacich stavieb na svete. Pre stavbu týchto tisícročia odolávajúcim múrov bol použitý tvrdý, šedý koralový vápenec, pričom niektoré jeho bloky vážia až 50 ton!

Konštrukčnú pevnosť obvodového múru zabezpečovala nielen mohutnosť vápencových blokov, ale aj špecifický spôsob ich umiestňovania.

Vnútri obvodového múru sa skrývajú dve oddelené chrámové jednotky, ktorých miestnosti - apsidy, majú pôdorys usporiadaný približne v tvare akéhosi ďatelinového lístka. Priestor medzi hlavným obvodovým múrom a múrmi vnútorných chrámov vyplnili suťou a zeminou, čo ešte viac zvýšilo pevnosť celej konštrukcie. Navyše to umožnilo priestor vnútorných chrámov staviteľom tvarovať viac-menej nezávisle od oddeleného hlavného múru.

Centrálna fasáda je jedinou väčšou časťou obvodového múru, ktorá je takmer kompletne zrútená. Predpokladá sa, že skolabovala v dávnych časoch, možno už krátko potom, ako zanikla civilizácia jej staviteľov. Šípky označujú vstupy do chrámov - vľavo do tzv. Južného, vpravo do Severného chrámu.

Detailnejší pohľad na zrútenú fasádu od vstupu k Severnému chrámu.

Vstupná brána Južného chrámu. Jeho centrálnou časťou viedla dlhá chodba, ktorú lemovala po každej strane séria polkruhových komôr - apsíd. V Južnom chráme ich bolo celkovo päť. Toto je najstaršia časť Džigantije, ktorú začali budovať už okolo roku 3600 pred naším letopočtom. Trochu menší, Severný chrám pristavali až o nejakých 400 rokov neskôr, čím dostal komplex svoju konečnú podobu, ktorú už potom menil len čas.

Pohľad do prednej apsidy, napravo od vchodu Južného chrámu. Zo všetkých apsíd je najmenšia, no má pomerne pekne zachované pozostatky obradných oltárov.

Hoci to už dnes nie je veľmi zreteľné, mnohé kamene vnútri apsíd boli ozdobené rôznymi vzormi a špirálami, ktoré boli pre maltských neolitikov obzvlášť oblúbené. Zvyšky červeného okru tiež svedčia o tom, že steny, oltáre a aj ďalšie vnútorné prvky chrámu boli výrazne farebne vyzdobené.

Pohľad na centrálnu chodbu zvnútra chrámu. Po bokoch ju lemovali masívne ortostaty.

Vnútro chrámov bolo na rozdiel od vonkajšieho obvodového múru robené z mäkšieho, medovo zafarbeného vápenca zvaného Globigerina. Ten sa oproti šedému tvrdému vápencu ľahšie obrábal a tvaroval. Okrem toho je často plný skamenelín rôznych lastúrnikov a ďalších morských živočíchov, čo mu pravdepodobne tiež dodávalo pre vtedajších ľudí mystický nádych a o to radšej ho vo vnutri chrámov používali.

Pohľad do ľavej prednej apsidy Južného chrámu. Tu sa síce žiadne zložitejšie oltáre nezachovali (ak tam vôbec boli), avšak našla sa tu najväčšia koncentrácia pozostatkov červenej okrovej omietky opäť svedčiacej o tom, že súčasný drsný vzhľad vnútra chrámu bol v dávnej minulosti úplne iný - kamenné múry boli pravdepodobne dohladka omietnuté a farebne vyzdobené.

Pohľad do zadnejšej pravej apsidy Južného chrámu. Opäť bez výraznejších pozostatkov oltárov, avšak s krásne zachovaným kamenným ohniskom, slúžiacom pravdepodobne na obradné účely.

Zadná ľavá apsida však v sebe ukrýva skutočnú nádheru - prepracované oltáre, ktoré patria medzi najzachovalejšie zo všetkých megalitických chrámov na Malte. Vrámci Džigantie sú jednoznačne topka!

Tento štýl trilitonových oltárov je viac-menej typický pre všetky maltské chrámy. Hoci už môžme len fantazírovať, na čo presne tieto oltáre slúžili a aké obrady sa tu pred tisícročiami odohrávali, akúsi mystickú atmosféru, ktorú tomuto miestu dodávajú, im nemožno uprieť ani dnes.

Posledná, piata apsida Južného chrámu, ktorá sa nachádza úplne vzadu a ústi do nej centrálna chodba. Steny tejto časti chrámu majú bohužial narušenú statiku a preto ich podopierajú podporné konštrukcie.

Pred vstupom do zadnej apsidy si možno všimnúť pekne zachovanú kamennú dlažbu, ktorá pokrývala podlahu vnútornej chodby chrámu.

Detail na vápencovú dosku vyvýšeného prahu k zadnej apside s akýmsi zárezom v jeho strede. Podľa niektorých to bola časť komplexnejšieho oltára a cez zárez sa mohli obradne liať tekutiny. Svedčiť by o tom mohli aj vyryté bodky, ktorými je pokrytá celá predná hrana nielen tejto veľkej, ale aj bočných dosiek.

Husto vypichovaný kamenný blok môžme vidieť aj v ľavej časti vchodu do zadnej apsidy s najzachovalejším oltárom. Ako si ukážeme v ďalších článkoch, v iných maltských chrámoch ich možno nájsť aj oveľa častejšie, navyše takmer vždy v blízkosti posvätných oltárov. V Džigantii pravdepodobne možno pozorovať najrannejšiu fázu tradície "vybodkovávania" kameňov.

Ďalším veľmi zaujímavým prvkom, ktorý si možno všimnúť prakticky vo všetkých maltských chrámoch, sú takéto kruhovité diery vyryté do vápencových blokov.

Niektoré sú len plytké, ako na fotke vyššie, iné prechádzajú kamenným blokom skrz na skrz ako tento. Často sú vyryté do ortostatov stojacich oproti sebe v hlavných chodbách, prípadne pri vstupoch do apsíd. Pravdepodobne slúžili pre umiestnenie akejsi zábrany, či už v podobe drevených kolov, lán, či akýchsi dverí, ktoré oddeľovali jednotlivé sekcie chrámu.

Vstup do mladšieho, Severného chrámu. Na bráne z mohutných, tvarovaných ortostatov bol pravdepodobne uložený priečny blok, ktorý sa však nezachoval.

Pohľad na centrálnu chodbu Severného chrámu. Tá je vzadu zakončená malým výklenkom, ktorý však nemožno považovať za apsidu. Celkovo má teda tento druhý chrám na rozdiel od svojho staršieho suseda len štyri apsidy.

Výklenok na konci chodby však rozhodne nie je nezaujímavý - práve naopak. Je v ňom totiž umiestnený najzachovalejší oltár Severného chrámu.

Je síce menej impozantný ako väčší a zachovalejší oltár z Južného chrámu, no aj tak pekne evokuje obrazy starodávnych rituálov spojených s prinášaním obiet, dymiacich kadidiel a modlitieb k starodávnym bohom v šere tajomného chrámu, ktorého vnútro osvetľovali len plápolajúce ohne obradných ohnísk.

Apropo v šere... Dnes je to už síce možno v Slnkom zaliatych zrúcaninách ťažšie si predstaviť, ale atmosféra v maltských chrámoch v čase ich používania bola celkom iná. Celý objekt bol totiž zastrešený, aj keď ako presne, nevieme istotne. Podľa niektorých drevenými trámami či trstinou, podľa iných precízne prekladanými, ľahšími kamennými blokmi, vytvárajúcimi pomerne pevný, klenutý strop. Z konštrukčného hľadiska je v Džigantii veľmi pravdepodobná skôr kombinácia kamenných prekladov (ktoré však neuzatvárali celý strop) s drevenými či slamennými prvkami.

Pravdepodobné pozostatky takýchto zrútených stropných prekladov si možno všimnúť v pravej zadnej apside Severného chrámu.

To že steny Džigantije neboli plne vertikálne, ale že sa nakláňali mierne dovnútra práve za účelom vytvorenia prekladaného stropu je pekne vidieť aj z vonkajšej strany samotného obvodového múru. V konečnom dôsledku si však netreba predstavovať chrám prekrytý nejakou vysokou kupolou, ale skôr jemne zakryveným horizontálnym oblúkom.

Avšak vráťme sa do vnútra Severného chrámu. Toto je pohľad na zadnú ľavú apsidu. Očividne aj v nej boli oltáre, zachovali sa z nich všal len zvyšky. Mimochodom, o obradoch, ktoré sa tu odohrávali, vieme z archeologických nálezov viac-menej s určitosťou povedať len to, že zahŕňali obetovanie zvierat a pravdepodbne aj prinášanie darov v podobe rastlinnej úrody.

Pohľad na ľavú prednú apsidu Severného chrámu z pravej prednej apsidy. Prečo boli maltské chrámy realizované práve takýmto štýlom a prečo obsahovali až toľko miestností je aj napriek viacerým pokusom o interpretáciu stále nerozlúštená záhada. Bola každá apsida určená na iný typ obradu? Uctievali sa v nich rôzni bohovia? Alebo sa v nich robili viac-menej tie isté obrady, no každá apsida bola vyhradená pre rôzne kasty vrámci spoločnosti? Odpovede na tieto otázky už dávno zavial čas, no z dostupných archeologických nálezov to každopadne vyzerá tak, že pre maltskú neolitickú spoločnosť malo náboženstvo, či kult, ktorý uctievali, veľký význam a predstavitelia tohto náboženstva v podobe šamanov, či kňazov, tvorili elitu tejto spoločnosti s veľkým vplyvom.

Pri južnom rohu priečelia Džigantije sa nachádza táto skupina kameňov. Je možné, že v minulosti bola súčasťou akéhosi ohradenia, ktoré ohraničovalo nádvorie pred priečelím chrámového komplexu.

Rožný múr Južného chrámu je vskutku impozantný, nakoľko sa aj po vyše 5500 rokoch stále týči do výšky 7 metrov. Bohužiaľ merania zistili, že už aj on má vplyvom poveternostných vplyvov stále viac narušenú statiku a preto ho tiež musia podopierať ochranné lešenia.