nedeľa 13. augusta 2023

Woodhenge, Cursus, Durrington Walls a ďalšie skvosty blízko Stonehenge

 

Ako som už spomínal v predošlom článku, okolie Stonhenge je posiate množstvom ďalších historických pamiatok. Okrem množstva mohýl z doby bronzovej sú tam aj objekty z rôznych iných období, niektoré sú dokonca staršie ako Stonhenge, prípadne spadajú priamo do času jeho stavby a napriek relatívnej vzdialenosti od neho s ním viac alebo menej súvisia.

Veľký Cursus

Necelý kilometer severne od Stonehenge sa nachádzajú pozostatky tajomného, rozsiahleho monumentu známeho ako Veľký Cursus. Ide o veľkú priekopu s nízkym valom, ktorá na rozdiel od rondelov nie je kruhová, ale obdĺžniková a ohraničuje obrovský priestor o dĺžke až 2.7 km a šírke 100 metrov. Na fotografii vidno okrem samotnej priekopy aj kopčeky Cursuských mohýl spomínaných v predošlom článku. Samotné Stonehenge odtiaľto nevidno, nakoľko Cursus sa tiahne v malom údolí východo-západným smerom
Zo zeme už dnes nie je priekopa Veľkého Cursusu veľmi výrazná, no napriek tomu sa pri prechádzke nedá prehliadnuť. Prvý si ho všimol v 18.-tom storočí "starožitník" (výraz používaný pre prvých anglických  archeológov/historikov) William Stukeley, ktorý sa domnieval, že ide o staro-rímsku dráhu pre preteky konských vozov. Odtiaľ aj názov cursus, čo je archaický výraz pre dostihovú dráhu. Dnes už ale s istotou vieme, že Cursus je oveľa starší. Neolitický ľudia ho do kriedového podložia vyhĺbili minimálne pred 5400 rokmi, teda asi 400 rokov pred tým, ako začali hĺbiť rondel pre Stonehenge.
Veľký Cursus sa tiahne ďalej až k medzere medzi stromami lesíka Fargo na západnom obzore, ktorá zároveň ohraničuje jeho úzku časť. Veľký sa označuje preto, lebo severozápadne od neho sa nachádza podobná, no o dosť menšia obdĺžniková priekopa. Dôvod vyhĺbenia týchto masívnych objektov je ešte väčšia záhada ako Stonehenge. Pravdepodobne podobne ako rondely vymedzovali nejaký posvätný priestor, možno slúžiaci pre procesie, alebo ako bariéra v širšej krajine oddelujúca územia s určitým náboženským vyznamom.

Neolitický ľudia používali pre hĺbenie priekop pre Stonehenege a Cursus primárne takéto jednoduché nástroje z jelenieho parožia (fotografia je z múzea v návštevníckom centre Stonehenge).

Woodhenge

Tri kilometre severovýchodne od Stonehenge boli objavená zvyšky ďalšej zaujímavej pamiatky, ktorá, ako sa dnes predpokladá, so Stonehenge priamo súvisí. Na leteckej fotografii z roku 1925 bol identifikovaný na poli zvláštny kruh. Tentokrát nešlo o rondel, ale o súbor niekoľkých desiatok tmavých škvŕn vytvárajúcich presné sústredené prstence o maximálnom priemere 50 metrov. Nasledujúci archeologický výskum ukázal, že škvrny sú vlastne pozostatky po veľkých kolových jamách a bol tak nazvaný Woodhenge, teda "drevený kruh". 

Woodhenge pochádza z tej istej doby ako Stonehenge a je teda veľmi pravdepodobné, že oba objekty spolu nábožensky súviseli. Podľa jednej z najpríjímanejších teórií podporených archeologickými výskumami sa v časoch letného a zimného slnovratu konali náboženské procesie medzi Stonehenge a Woodhenge pozdĺž rieky Avon a po Avenue.

Pre väčšiu názornosť a pripomienku miesta boli miesta kolových jám osadené takýmito nízkymi betónovými stĺpikmi. Aj mimo nich sú však pri dobrom osvetlení plytké jamy stále zretelné, typický je tiež tmavší trávnatý porast nad zasypanými priehlbinamy. Na základe veľkosti a hĺbky jám sa usudzuje, že najväčšie koly do nich vrazené mohli mať výšku až 9 metrov (predstavujú ich najhrubšie betónové stĺpiky s ružovo natretými vrchmi). Je tiež pravdepodobné, že koly boli na spôsob totemov rôzne vyrezávané a farebne vyzdobené.

Hoci miesta ako Stonehenge a Woodhenge jednoznačne dokázajú, že naši neolitický predkovia rozhodne neboli žiadny primitívi a v skutočnosti boli oveľa vyspelejší a šikovnejší, ako sa voľakedy myslelo, niektorým ľuďom to akoby nestačilo a na tieto úžasné historické objekty nabalujú množstvo nedokázateľných, pseudo-vedeckých či doslova absurdných teórií, ktoré sa tieto miesta snažia spájať so všetkým možným od rôznych ezoterických hlúpostí až po mimozemšťanov. Dôkazom takejto snahy je aj táto "informačná" tabuľka priamo vo Woodhenge, ktorá sa návštevníkov snaží presvedčiť o vyššom "matematickom" a "spiritualistickom" význame tohto miesta, ktoré vám vraj pomôže "duchovne rásť" 🙂

Durrington Walls

Len niečo vyše 100 metrov od Woodhenge sa nachádza ďalšia významná historická pamiatka, tentokrát oveľa mohutnejšia. Durrington Walls predstavuje obrovský, čiastočne kruhovitý priestor o priemere vyše 400 metrov, ohradený masívným zemným valom. Nie je to klasický rondel, nakoľko jeho tvorcovia využili prirodzenú terénnu preliačinu, okolo ktorej masívny val dobudovali. Predpokladá sa, že bol vytvorený približne v tom istom čase, ako sarsenový kruh Stonehenge.


Napriek svojej mohutnosti nie sú "Durringtonské hradby" pri bežnej prechádzke veľmi nápadné a kto nevie, ľahko ich prehliadne, prípadne si ich pomýli s prirodzenými nerovnosťami terénu. Priamo v priestore uzatvorenom valmi sa nenašli výraznejšie pozostatky ľudskej činnosti a tak sa predpokladá, že val podobne ako rondely a cursusy ohradzoval nejaký posvätný, pre náboženské účely určený priestor. 

Avšak, prakticky všade okolo valov Durringtonu to žilo... Vykopávky tu odhalili množstvo pozostatkov obydlí a enormne veľa nálezov svedčiacich o každodennom živote obyvateľov. Mohli tu byť až stovky domov s niekoľkými tisíckami ľudí. Je možné, že sa tu nachádzalo najväčšie neolitické sídlisko na celých Britských ostrovoch. Predpokladá sa, že práve tu primárne sídlili tvorcovia Stonehenge.

V areáli návštevníckeho strediska Stonehenge bola na základe vykopávok v Durrington Walls zrekonštruovaná časť neolitickej dedinky

Hoci interiér domčekov bol pravdepodobne takto skromný, je o to úžasnejšie, ako sa ich obyvatelia vedeli zorganizovať a vybudovať tak veľké veci, že to fascinuje ľudí aj po tisícročiach

Pár stoviek metrov od Woodhenge a Durrington Walls leží v poli tento nenápadný, asi 2 metrový balvan. Je to tzv. "Kukučkin kameň" (ang. Cuckoo Stone) a pôvodne to bol stojaci menhir vstýčený pravdepodobne v neskorom neolite. Je podobne ako kamenný kruh Stonehenge so sarsenu a archeologické vykopávky okolo neho dokázali, že aj on bol menším centrom mnohých náboženských obradov

Hradisko "Vespasiánov tábor"

Táto pamiatka je najmladšia zo všetkých spomínaných v tomto článku. Napriek svojmu názvu však nemá nič spoločné ani s rímskym cisárom Vespasiánom ani s Rimanmi obecne. V skutočnosti je to hradisko pochádzajúce zo staršej doby železnej. Na strategicky umiestnenom pahorku nad riekou Avon ho asi pred 2500 rokmi vybudovalo ešte predkeltské obyvateľstvo Británie, neskôr ho však Kelti pravdepodobne využívali tiež.
Hradisko je čiastočne narušené cestou a takmer kompletne zalesnené, mimo toho má však krásne zachované valy vysoké na niektorých miestach až 6 metrov
Valy ohraničujú areál o rozlohe až 15 hektárov. Hradisko sa nachádza asi pol kilometra západne od mestečka Amesbury


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára