Borġ In-Nadur

 

Malta je skutočným rajom pre záujemcov o históriu pradávneho neolitu. Navštívili sme už najväčšie a najzachovalejšie chrámové komplexy Džigantija, Hadžar Qim, Mnajdra a Taršien. Dalo by sa povedať, že ide spolu s podzemným hypogeom v Hal Saflieni o tie najúžasnejšie staroveké pamiatky Malty. No nie sú jedinými stopami, ktoré po sebe táto výnimočná neolitická civilizácia zanechala. V skutočnosti je na ostrovoch identifikovaných ešte viac ako 20 ďalších neolitických chrámov, ktoré sú však už vo väčšine prípadov buď menšie, alebo minimálne oveľa menej zachované ako spomínané chrámové komplexy. V tomto článku sa bližšie pozrieme na jeden z nich, známy ako Borġ In-Nadur (číta sa Bordž In-Nadur). Nachádza sa na samom východe ostrova, nad Zálivom Svätého Juraja, neďaleko mestečka Birżebbuġa. Na mieste s krásnym výhľadom na more, ktoré malo nielen starodávny posvätný význam, ale aj tak výnimočnú strategickú pozíciu, že ho storočia po páde neolitickej civilizácie využili novopríchodzí kolonisti doby bronzovej pre vybudovanie opevnenej osady, ktorej obrovské zachovalé valy fascinujú minimálne rovnako, ako pozostatky neolitického chrámu. 

Zo samotného chrámu sa naozaj veľa nezachovalo, no aj z toho mála vieme, že mal klasický štvor-apsidový pôdorys. Na fotografii vidieť pozostatky múrov zadného páru apsíd, ktoré sa z celého chrámu dochovali najlepšie.

Pri vykopávkach sa vrámci chrámu našlo viacero takýchto kamenných nádob podobných tým, čo sme videli aj v niektorých iných chrámoch (napr. v Taršiene a Hadžar Qime). Archeológovia na základe prieskumu tejto lokality predpokladajú, že chrám patrí do mladšej fázy budovania chrámov, do obdobia vzniku Taršienu a tým pádom má asi 5000 rokov.

Čím je Bordž In-Nadur výnimočný oproti iným neolitickým chrámom je v prvom rade to, že nádvorie pred vstupom do chrámu nie je otvorené, ale naopak, je kompletne ohradené pomerne mohutným megalitickým múrom. Ten je v súčasnosti vôbec najimpozantnejšou časťou neolitického náleziska, pričom jeho najväčší menhir siaha až do trojmetrovej výšky.

Len niekoľko desiatok metrov od neolitického chrámu sa nachádzajú takéto ohromné kamenné valy. Sú to pozostatky obrovskej pevnosti, ktorú už nepostavili neolitici, ale úplne noví ľudia s novou kultúrou. Doba bronzová dorazila na Maltu už síce pomerne krátko po páde neolitickej civilizácie, no presné datovanie vzniku týchto valov nepoznáme. Je však prakticky isté, že sú najstarším zachovaným opevnením celej Malty s nie menej ako 3200 ročnou históriou.

Tieto valy v podstate dali názov celej lokalite, pretože Bordž In-Nadur v preklade znamená "Pevnosť na kopci". Mohutné opevnenie chránilo pomerne veľkú osadu, avšak čo je zaujímavé, len smerom od vnútrozemia, zatiaľ čo prístup k neďalekému moru bol prakticky voľný. Môžme z toho teda usudzovať, že novousadlíci na Malte sa neobávali ani tak útokov z mora, z ktorého sami prišli, ale skôr útokov od starousadlíkov z vnútrozemia ostrova. Samozrejme, keďže nepoznáme presnejší čas vzniku hradieb, môžme len teoretizovať, či ich postavili pozdnejšie vlny osadníkov doby bronzovej, ktorí mali problémi s už skôr prídenými osadníkmi, alebo či dokonca išlo o práve týchto prvých "bronzových" osadníkov, ktorí bojovali s potomkami pôvodného neolitického osídlenia ostrova. Tí možno neboli zrovna najšťastnejší, ak im záhadní prišelci z mora obsadili posvätný pahorok s chrámom, aj keď už pravdepodobne dlhšie nevyužívaným. Ale to už sú samozrejme čisté špekulácie. Isté je len to, že osadníci doby bronzovej na pahorku žili dlhé stáročia a vyvíjali na ňom rozsiahle aktivity, čoho následkom je zrejme aj to, že zo starodávneho neolitického chrámu v ich tesnom susedstve veľa neostalo...  

Niektoré časti valov sa zachovali v naozaj pozoruhodnej miere a dosahujú výšky až 4,5 metra. Je to naozaj pôsobivé, ak si to porovnáme s tým, ako sú napríklad zachované valy hradísk z podobného obdobia u nás na Slovensku. Najzaujímavejšou črtou týchto hradieb sú mohutné kamenné bloky, známe aj ako "kyklopské murivo", ktoré boli použité pri ich stavbe. Je to štýl, ktorý sa uplatňoval v dobe bronzovej prakticky v celom Stredomorí a je teda zrejmé, že minimálne kultúrny vplyv (ale pravdepodobnejšie aj samotní ľudia) sa v tom čase rozširoval cez more z jedného zdroja, pravdepodobne z dnešného Grécka. Aj tam sa v tej dobe stavali podobné hradiská z mohutných kamenných blokov. Navyše, v celej oblasti Bordž In-Nadur možno nájsť množstvo keramických črepov tzv. mykénskeho typu. No hoci vykazujú rovnaké vzory a vlastnosti ako tie z Mykén, sú vyrobené z lokálneho maltského materiálu. Opevnené hradisko v Bordž In-Nadur bolo využívané pravdepodobne až do roku 500 pr. n. l., keď kontrolu nad Maltou prevzali Feničania.

Tarxien

 

Len pár kilometrov juhovýchodne od hlavného mesta Valletta sa nachádza uprostred mestskej zástavby neolitický chrámový komplex Tarxien (čítaj Taršien). Narozdiel od chrámov Džigantija, Hadžar Qim, či Mnajdra, ktorých ruiny boli známe prakticky od nepamäti, ležal Taršien ukrytý pod nánosmi zeminy až do roku 1913, keď ho náhodou pri oraní svojho pola objavil miestny farmár. Následný archeologický prieskum odkryl najkomplexnejší neolitický chrámový komplex celej Malty s úžasne zachovanými kultúrno-umeleckými predmetmi, ktoré nám pomohli doplniť mozaiku dejín pozoruhodného neolitického ľudu Malty. 

Aj toto nálezisko je súčasťou Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a podobne ako Mnajdra a Hadžar Qim je chránené obrovskou stanovou konštrukciou.

V Taršiene boli identifikované celkovo štyri chrámové jednotky. Toto sú pozostatky najstaršej a najmenšej z nich - tzv. Najvýchodnejšieho chrámu. Pochádza z obdobia budovania Džigantije, spred vyše 5500 rokov. Ako vidno, zachovalo sa z neho len veľmi málo - prakticky len pôdorysy múrov, ktoré dokladajú, že mal klasických 5 apsíd okolo centrálnej chodby, na ktorej je čiastočne zachovaná pôvodná kamenná dlažba a v niektorých apsidách chatrné zvyšky oltárov. Zlý stav tohto chrámu nesúvisí ani tak s jeho vekom, ako skôr s tým, že oproti ďalším chrámom komplexu bol najvyššie položený a zakrývala ho tak najmenšia vrstva zeminy, kvôli čomu bol prakticky úplne zničený pri novodobých poľnohospodárskych činnostiach ešte pred objavom komplexu.

Vedľa zvyškov Najvýchodnejšieho chrámu sa nachádza väčší a oveľa zachovalejší Východný chrám. Je aj mladší a bol pravdepodobne postavený spolu s tzv. Južným chrámom, ktorý ešte budeme spomínať, asi pred 5200 rokmi. Šípka ukazuje na poškodený malý vchod do komory, ktorá bola, podobne ako sme videli v Mnajdre, vybudovaná medzi vonkajším a vnútorným múrom chrámu.

Východný chrám ma klasický ďatelinový pôdorys s piatimi apsidami. Tvar zadných apsíd je však značne zdeformovaný kvôli neskoršej rekonštrukcii objektu, ku ktorému bol v pozdejšej fáze pristavaný Centrálny chrám, o ktorom ešte tiež bude reč. Na tejto fotografii však vidíme výborne zachovaný vnútorný múr pravej prednej apsidy, ktorá je prakticky nepoškodená.

K múru tejto apsidy je "prilepený" aj tento kamenný objekt, ktorý však pochádza z oveľa neskoršej doby. Ide totiž pravdepodobne o pozostatky pece z rímskeho obdobia.

O tom, že v tesnej blízkosti ruín chrámov Taršien žili aj v oveľa neskoršej dobe ľudia a využívali ich na rôzne účely, svedčia aj tieto poválané megality a ďalšie kamenné trosky v blízkosti vstupu do Východného chrámu. Sú očividne opracované a takmer určite pochádzajú z pôvodnej štruktúry vonkajších múrov Taršienu.

A toto už je pohľad do vnútra pravej prednej apsidy Východného chrámu. Červeno-čierne sfarbenie vnútorných múrov dokladá stopy po dávnom požiari.

Toto je vstup do zadnejšej časti Východného chrámu s nádherne zachovanými ortostatmi a kamennou podlahou centrálnej chodby.

Pohľad na ten istý vstup presne z opačnej, vonkajšej strany, z náučného chodníka, ktorý vedie zo severu ponad nálezisko. Vidíme tu čiastočne do vnútra zadných apsíd, ktoré boli mierne narušené, resp. prestavané pri budovaní vedľajšieho Centrálneho chrámu. Na vstupných ortostatoch si možno všimnúť typické otvory určené pre dvere, či iný typ zábran pre vstup do zadných apsíd.

Bližší pohľad na ortostat opäť zvnútra chrámu odhaľuje rôznorodosť týchto otvorov, ktorá svedčí o tom, že zábrany mohli byť vcelku komplexné a pre vtedajších ľudí aj ťažko prekonateľné. Na kraji ortostatu sú tri páry otvorov vytesané skrz-naskrz cez kameň a s najväčšou pravdepodobnosťou slúžili pre laná, ktoré tvorili akési pánty, či závesy pravdepodobne drevených, alebo trstinových dverí. Je však aj teória, podľa ktorej na týchto ortostatoch nemuseli byť nutne umiestnené dvere, ale skôr záclony z koží, alebo textílii, ktoré proste mali zacláňať výhľad do najposvetnejších zadných apsíd. Otvory v strede zas mohli slúžiť pre doplnkovú zábranovú konštrukciu z kolov či ďalších organických materiálov, ktoré sa nemohli zachovať.

V priestore medzi múrmi Východného a Centrálneho chrámu sa našli takéto strmé schody. Kam viedli dnes už s istotou nevieme, podľa niektorých do uzavretej vyvýšenej komory, ktorá existovala medzi chrámami, podľa iných umožňovali ďalší prístup k zadným apsidám Centrálneho chrámu, prípadne sa nimi dalo dostať priamo na strechu chrámoveho komplexu. Na podlahe si možno všimnúť repliky dvoch veľkých keramických nádob, ktoré sa našli presne na tomto mieste počas vykopávok.

A toto už je celkový pohľad na Centrálny chrám zo severnej časti náučného chodníka. Tento chrám je najkomplexnejší zo všetkých maltských chrámov, na rozdiel od väčšiny ostatných má až 6 apsíd (na fotografii označených šípkami). Je to tiež najmladší zo všetkých chrámov Taršienu, približne pred 5000 rokmi bol pristavaný medzi starší Južný a Východný chrám, ktorých časti apsíd boli kvôli tomuto účelu pozmenené. Kamenné bloky väčšej časti vnútorných múrov tohto chrámu sú veľmi dobre zachované, okrem pár častí, ktoré sa v dávnejšej dobe pokúsili reštaurovať, bohužiaľ nie práve najvydarenejšie pomocou kameňov a betónu (viď apsidu ozačenú číslom 5).

Vchody do Centrálneho chramu sú dva. Jeden vedie cez Južný chrám a druhý cez pravú prednú apsidu (na fotografii vyššie označenú ako 1). Tento vchod je neďaleko vstupu do staršieho Východného chrámu, tesne vedľa vysšie spomínaného schodiska. Na fotografii vidíme tento vchod z vnútra apsidy. Vľavo si opäť možno všimnúť výrazné sčervenanie vnútorných stien, ktoré je s veľkou pravdepodobnosťou stopou po veľkom požiari. Kedy presne k nemu došlo nevieme, no podľa niektorých autorov to mohlo súvisieť s pádom celej chrámovej civilizácie maltských neolitikov, ktorý mohlo sprevádzať oslabenie vplyvu náboženských elít a vypuknutie násilia spojené s ničením chrámov.

Podlaha Centrálneho chrámu je vydláždená takýmito mohutnými opracovanými kamennými blokmi. Ich hrúbku najlepšie vidieť práve pri tejto odhalenej časti v pravej prednej apside.

Pohľad do ľavej prednej apsidy Južného chrámu (označenej číslom 2 na fotografii vysšie). Na jej konci je takýto trilitonový výklenok, ktorý pravdepodobne slúžil ako nejaký typ oltáru. Vzhľadom na svoju podobu je však možné aj to, že bol pôvodne zamýšlaný ako ďalší vchod do tejto apsidy, podobne ako ten na protiľahlej strane. Aj v tejto apside si na stenách možno všimnúť výrazné stopy po požiari.

Naľavo od trilitonu je v tejto apside ešte jeden, tentokrát už naozaj otvorený, ktorý vedie do malej komory vybudovanej medzi Centrálnym a Južným chrámom.

A toto už je pohľad zo stredovej chodby do zadnejších častí Centrálneho chrámu. Bohužiaľ prístup ďalej nie je umožnený, ale aj tak si možno pekne všimnúť, ako sú vchody do každej ďalšej časti ohraničené vyvýšenými prahmi. Jednou z najzaujímavejších vecí je však kamenný blok s vyrytími špirálovými vzormi, ktorý akoby zatarasoval prechod do vnútornejšej časti chrámu. Tento, ktorý je priamo na mieste, je len replikou, pôvodný je uložený v múzeu vo Vallette. Čo je však originálom, je obrovská kamenná misa uložená naľavo od špirálami dekorovaného vchodu. Jej účel je záhadou.

Hoci je vstup do väčšej časti Južného chrámu uzavretý, pri pohľade z vyvýšeného severného náučného chodníka si možno všimnúť niektoré zaujímavé detaily aj v zadných apsidách. Vysoké kamenné bloky so špirálovitými vzormi tvorili čiastočné zátarasy od centrálnej chodby aj do týchto apsíd, ako vidieť pekne aj tu pri vstupe do apsidy číslo 3.

Takýto krásne zachovaný trilitonový vstup tvoril vchod do najzadnejšieho páru apsíd (5 a 6). Podoba s trilitonmi Stonehengu je až taká zarážajúca, že si dovolím zakonšpirovať, či náhodou niekto z tvorcov Stonehengu nenavštívil v dávnych dobách Maltu a tieto trilitonové vstupy ho neinšpirovali. Samozrejme, nie je to podložené absolútne ničím a je to aj pomerne málo pravdepodobné, avšak nie úplne nemožné. Aj ľudia v pradávnom staroveku totiž cestovali vrámci svojho známeho aj neznámeho sveta a dostávali sa do kontaktu s novými tovarmi, náboženstvami či ideami. A niekedy ich mohli priniesť vo väčšej či menšej miere aj domov.

A toto už je vstup do Centrálneho chrámu z Južného chrámu.

O tom, že Centrálny chrám mal po svojom vybudovaní akýsi špeciálny, vysoko posvätný status, do ktorého bol vládnucou elitou pravdepodobne silne obmedzovaný prístup, svedčia aj tieto otvory pre dvere a zábrany v týchto ortostatoch pri vstupe od Južného chrámu.

Hlavne otvory pre kolové zábrany tu boli mimoriadne masívne.

Ešte pred tým, ako sa vypravíme do Južného chrámu, sa pozrieme do tejto komory medzi Centrálnym a Južným chrámom, ktorá patrí medzi najzaujímavejšie časti celého komplexu. Dostať sa dá do nej z apsidy 1 Centrálneho chrámu. Najprv si všimnime vlnovkovité opracovanie hornej časti kamenných blokov. Vyzerá to tak, že aj nezachované bloky nad nimi boli opracované takýmto štýlom a zapadali tak do spodnejších blokov ako puzzle. Takéto opracovanie si možno všimnúť aj v niektorých ďalších častiach Taršienu a okrem spevňovacej funkcie stien mohli mať aj dekoratívny zmysel znázorňujúci možno vlny, alebo hady. Keď zameriame svoj pohľad nižšie, priamo na povrch kamenných stien, udrie nám do očí niečo úžasné...

Na týchto stenách sú vyryté jedni z najkrajších exemplárov neolitického umenia dávnovekých Malťanov. Hoci dnes už nie sú kvôli zvetrávaniu také zreteľné, pri bližšom pohľade si stále možno všimnúť býka (vpravo), kravu (vľavo) a nižšie pravdepodobne prasnicu kojacu mláďatá. Toto prepracované znázornenie pravdepodobne symbolizuje veľký význam, ktoré mali tieto zvieratá pre komunitu neolitických farmárov. Za malým štvorcovým výklenkom pod zobrazením býka sa našli hromady kostí rôznych zvierat, pravdepodbne obetovaných.

Zadná časť tejto komory je tiež zaujímavá týmito opracovanými kamennými nádobami a malým podstavcovým oltárom, ktorý je podobný tomu, čo sa našiel v Hadžar Qime.

No a v neposlednom rade je vrámci komplexu obzvlášť zaujímavá táto diera. Musela byť vyhĺbená ešte pred postavením Centrálneho chrámu, pretože sa nachádzala pod jeho podlahou a bola zakrytá takýmto kamenným poklopom. Na čo presne slúžila netušíme. Podľa niektorých ako obilná zásobnica (čo je však vzhľadom na absenciu akýchkoľvek zŕn menej pravdepodobné), iní si zas myslia že to bola studňa, prípadne cisterna na vodu. V iných chrámových komplexoch každopádne takýto objekt nájdený nebol. A hoci sa v nej pri vykopávkach absolútne nič nenašlo, dnes je očividne plná mincí, ktoré do nej hádžu turisti, neuvedomujúc si, že tak úplne zbytočne poškodzujú pradávnu pamiatku.

Z komory so zvieratami vidieť aj do tejto menšej, ktorá už patrí do Južného chrámu. Pôvodne bola pravdepodobne súčasťou pôvodnej zadnej apsidy Južného chrámu, ktorá však bola pri vystavbe Centrálneho chrámu prestavaná ako jeho vstupná chodba.

A tu už sme priamo v Južnom chráme. Ako už bolo spomenuté, je starší ako Centrálny a bol postavený spolu s Východným chrámom. Prečo boli dva veľké chrámy postavené tesne vedľa seba a využívané súčasne, opäť netušíme. Na fotografii je najzadnejšia apsida s výklenkom, v ktorom je krásne zachovaný trilitonový oltár a aj pôvodná kamenná podlaha. Čo už veľmi zachované nie je, sú steny tejto apsidy, ktoré boli nahradené takouto nevydarenou novodobou rekonštrukciou z kameňov a betónu. Na druhej strane ale aspoň jasne vidieť rozdiel medzi pôvodnou starodávnou konštrukciou a nepôvodnými prvkami.

Ľavá čast Južného chrámu má celkovo problém s nezachovanými múrmi a tak bola rekonštruovaná takmer nakomplet. Napriek tomu je aj v týchto častiach zachovaných niekoľko pôvodných prvkov. Ako napríklad mohutný viac ako 3,5 metra dlhý prah vo vstupe do ľavej zadnej apsidy, viditeľný na fotografii vľavo dole.

Vstup od zadných apsíd Južného chrámu k predným je lemovaný takýmito mohutnými ortostatmi. Opäť obsahujú páry prepojených otvorov pre dnes už neexistujúce a bližšie neznáme zábrany. Výnimočne sú však tieto páry horizontálne, nie vertikálne, ako pri väčšine ďalších vstupov. Opäť si tiež možno všimnúť vlnkovité opracovanie hornej časti kvádrov.

Hoci je ľavá predná apsida už dnes tiež z veľkej časti zrekonštruovaná, našli sa v nej jedni z najzaujímavejších umeleckých predmetov maltského neolitu. Obdĺžnikovité a kockovité kamenné bloky položené na zemi v strede apsidy boli pokryté prepracovanými reliéfmi zvierat a obľúbených špirál. Dnes sú kvôli lepšiemu zachovaniu všetky uložené v archeologickom múzeu vo Vallette a na mieste boli umiestné len ich kópie (tešiť nás môže to, že sú vraj už v horšom stave, ako originály v múzeu). Zaujímavé boli aj dva stojace stĺpy nájdené vpravo od vchodu do apsidy. Boli totiž na nich nájdené rytiny plavidiel, bohužial bez možnosti presnejšieho datovania, pravdepodobne však pochádzajú z doby bronzovej. Každopádne ide o jedni z najstarších zobrazení ľodí na svete. Samozrejme, aj z fotografie je viac než očividné, že na mieste sú opäť len kópie blokov s prelepom pôvodných.

Z Južného chrámu je však jednoznačne najzaujímavejšia pravá predná apsida. Našla sa v nej takáto neúplna časť nadrozmernej sochy korpulentnej ženy, ktorá v celosti mohla mať výšku vyše 2,5 metra. S podobnými, aj keď menej zachovalými a hlavne menšími sochami tohto typu sme sa mohli stretnúť aj v Hadžar Qime. No a v samotnom Taršiene ako aj mnohých ďalších chrámoch bolo nájdených aj viacero maličkých sošiek takýchto tlstých žien v rôznych polohách (známa je napr. tzv. Spiaca dáma z Hal Saflieni), takže je zrejmé, že ich kult, nech už predstavoval čokoľvek, bol pre staviteľov chrámov mimoriadne dôležitý. Socha umiestnená v apside je opäť len kópia, zatiaľ čo originál je bezpečne uložený v muzeu. Aj v tejto apside si možno všimnúť nádherne špirálovitými vzormi zdobené kamenné bloky na podlahe.

V ľavej časti tejto apsidy sa nachádza aj tento veľmi zaujímavý oltárny výklenok s malou komorou. Pod ňou sa nachádza zaujímavý kamenný blok vyzdobený dvoma radmi špirál. V skutočnosti je to akási dutá kamenná skrinka, do ktorej sa dalo dostať cez zátku, ktorou bola špirála v strede dolného radu. V tejto skrinke sa pri vykopávkach našli rôzne predmety vrátane zakryveného pazúrikoveho noža, keramických črepov, morských mušlí či čiastočne zuhoľnatených kostí zvierat. Na mieste nálezu v Taršiene môžme opäť vidieť len repliku originálu tohto záhadného objektu, ktorý je opäť uložený v múzeu.

Výstup (resp. vstup) z Južného chrámu tvorí takáto mohutná trilitonová brána. Ide však o čistú novodobú rekonštrukciu, nakoľko z pôvodnej sa prakticky nič nezachovalo. Pri vykopávkach v Taršiene bol však nájdený rozbitý model fasády tohto chrámu, aj na základe ktorého bola táto brána zrekonštruovaná. Z modelu je navyše zrejmé, že chrámy museli byť po svojom dokončení vskutku impozantné a oveľa vyššie, akoby sa nám dnes zdalo (aj keď samozrejme netušíme, do akej miery nájdené modely odrážajú realitu).

Pred vstupom do chrámu je zachovaná táto dvojica prepojených otvorov. Podobné sme mohli vidieť aj pred bránami Hadžar Qimu či Mnajdry.

Napravo od vchodu do Južného chrámu je možné vidieť na konci zvyškov fasády takúto štvorcovu opracovanú plošinu s otvormi vnútri. Na čo slúžila, je opäť záhada. Pred ňou je tiež kamenná opracovaná nádoba.

Oveľa menšou záhadou sú tieto kamenné gule, ktoré sa v hojnom počte našli nielen pred fasádou Taršienu ale aj iných maltských chrámov. S najväčšou pravdepodobnosťou slúžili na presun ťažkých kamenných blokov pri stavbe chrámu (aj keď nie všetci autori s takouto interpretáciou súhlasia).

Ešte sa vrátime k vonkajšiemu múru Taršienu. Vyššie už bolo naznačené, že na rozdiel od krásne zachovaných vnútorných priestorov sa z neho veľa nezachovalo. Výnimku tvorí severozápadná časť náleziska, kde sa vonkajšie múry okolo Centrálneho chrámu zachovali v porovnaní s ostatnými časťami až prekvapivo dobre. 

Na tejto fotografii si možno pekne všimnúť na pravo masívne, no stále opracované bloky vonkajšieho múru, ktoré od menších a jemnejšie opracovaných vnútorných múrov oddeľuje násyp suti a zeminy. Šípka vľavo nás vracia do najzadnejšej apsidy č. 6 Centrálneho chrámu, v ktorej ukazuje krásny doskovitý oltár. Pri vykopávkach sa na ňom našli zvieracie kosti.

Haġar Qim a Mnajdra

 

Na južnom pobreží Malty sa neďaleko od seba vypínajú dva majestátne neolitické chrámy - Haġar Qim a Mnajdra. Sú o niečo mladšie ako Džigantija na Goze, no zároveň sú o to komplexnejšie nielen po architektonickej, ale aj umeleckej stránke. Objavy v nich ako aj ich okolí nám pomohli rozkryť mnohé tajomstvá zo života maltských neolitikov, zároveň však pridali aj mnoho tajomstiev.

Haġar Qim

Asi pol kilometra od skalnatého pobrežia sa na kopci nad morom vypína majestátny chrám Haġar Qim (čítaj Hadžar Qim). V súčasnosti je síce schovaný pod masívnou konštrukciou, ktorá ho chráni pred škodlivým vplyvom počasia a slnečného žiarenia, no pri bližšom pohľade to na jeho nádhere nijako neuberá. Hoci výstavba ochrannej konštrukcie vyvolala svojho času veľké kontroverzie, ukázala sa byť nevyhnutnou, nakoľko tento chrám je na rozdiel od Džigantije kompletne vybudovaný z jemnejšieho globigerínového vápenca, ktorý je na spomínané erozívne vplyvy vyrazne náchylnejší. 

Hadžar Qim je tvorený len jednou chrámovou jednotkou, no tá je očividne komplexnejšia ako Džigantija. Hoci za výraznou vstupnou bránou chrámu začína viac menej klasický "štvorlístkový" pôdrorys s apsidami okolo hlavnej chodby, ľavá zadná apsida nie je uzavretá a rozvíja sa do akejsi chodby, ku ktorej je pripojených niekoľko ďalších komôr. Tento detailný model chrámu možno vidieť v neďalekom, veľmi pekne spracovanom návštevníckom centre

Priečelie chrámu s masívnou trilitonovou bránou predstavuje asi najikonickejšiu časť chrámu. Nie je však plne pôvodná, horné preklady sú novodobou, aj keď pravdepodobne vernou rekonštrukciou pôvodných blokov, ktoré sa však našli spadnuté a rozbité

Masívne megality obvodového múru naľavo od vstupnej brány sú však úplne pôvodné. Päť tisícročí vlhkého a slaného vzduchu vanúceho od mora ich síce hodne zvetralo, no aj tak si v ich dolnej časti pri zemi možno všimnúť drážky, do ktorých zasúvali ich stavitelia brvná použité pri ich vztyčovaní

V lepšom stave je záveterná časť obvodového múru napravo od vstupnej brány. Tú netvoria vysoké stojace menhiry, ale skôr na ležato opracované  masívne kvádre.

Tento kváder je dlhý vyše 6 metrov a váži takmer 20 ton. Je to vôbec najväčší kamenný blok použitý v Hadžar Qime.

Napravo od tohto megakvádra sa nachádza v obvodovom múre tento zaujímavý výklenok s krásne zachovanými zvyškami obradného oltára. Takýto vonkajší oltár je vrámci maltských chrámov pomerne netradičným prvkom. 

Vedľa výklenku je tzv. Veštecká diera, ktorá prepája vonkajší priestor s vnútrom chrámu. Predpokladá sa, že dieru využívali miestni kňazi ako akúsi akustickú pomôcku, ktorou doprevádzali svoje obrady. Ako si ukážeme aj ďalej, vyzerá to tak, že náboženská elita neolitických Malťanov celkovo s obľubou využívala akusticko-vizuálne pomôcky pre väčšiu sugestívnosť ich obradov, čo pravdepodobne posilňovalo ich vplyv na miestnu komunitu.

Ďalším zaujímavým prvkom obvodového múru je tento vyše 5 metrov vysoký menhir. Ide o najvyšší kamenný blok Hadžar Qimu. Podobné samostatne stojace menhiry sú súčasťou obvodových múrov aj viacerých ďalších maltských chrámov. Na prvý pohľad jeho umiestnenie nemá žiadny racionálny konštrukčný význam, no keďže s jeho osadením muselo byť spojené množstvo namáhavej práce, je zrejmé, že pre staviteľov bol z neznámych dôvodov dôležitý.

Podobný stojaci menhir si možno všimnúť aj pri pozostatkoch neďaleko stojaceho staršieho chrámu. Nachádza sa asi 30 metrov severne od Hadžar Qimu, bol menší a zachovali sa z neho len tieto zvyšky. Je od Hadžar Qimu o niekoľko storočí starší, no po jeho postavení už pravdepodobne nebol ďalej využívaný. 

Ešte bližšie k Hadžar Qimu, len asi 10 metrov východne od jeho múrov, sa nachádzajú pozostatky ešte staršej stavby. Tento chrám je najstarší v oblasti a bol postavený pravdepodobne pred vyše 5600 rokmi. To, že na tomto kopci nad morom v priebehu stáročí stavali stále väčšie a komplexnejšie chrámy svedčí o dlhodobom a dôležitom význame tohto miesta pre neolitických Malťanov.

No teraz sa presuňme späť k Hadžar Qimu, konkrétne priamo do jeho útrob. Pohľad zvnútra na centrálnu chodbu a hlavný vchod.

Pohľad do pravej prednej apsidy odhaľuje, že v tomto chráme neboli tieto miestnosti narozdiel od napr. Džigantije plne otvorené, ale oddelené takýmito kamennými prepážkami s akýmsi okienkom. Diery skrz ortostat napravo od okienka, ako aj menšie v jeho samotnej doske naznačujú, že ešte aj tieto otvory boli uzavreté
pravdepodobne akýmisi dvierkami, či sieťkou.

Podobne je priečkou rozdelená aj ľavá predna apsida. Jej "okienko" je však ešte opracovanejšie a viacero dier si možno všimnúť priamo na jeho doske okolo otvoru, na ortostate nie sú tentokrát žiadne. 

V týchto apsidách sa síce nenašli pozostatky klasických oltárov, no našlo sa tu toto. Zvláštny, nádherne opracovaný vápencový podstavec s vypichovaným a rebrovým vzorom je nádhernou ukážkou toho, ako sa ľudia dávnej Malty rozvíjali nielen v staviteľstve, ale aj v umení. Tento podstavec umiestnený v Hadžar Qime je však len replika, pôvodný je umiestnený v archeologickom múzeu vo Vallette.

Ďalším dôkazom umeleckej remeselnosti nájdeným v týchto apsidách je tento blok s jamkovým vzorom a dvoma vytesanými špirálami. Špirály boli veľmi oblúbeným vzorom maltských neolitikov, čo však znázorňovali, netušíme. Podľa niektorých hady, podľa iných rastliny, podľa ďalších zas mali bližšie neurčitý symbolický význam. Toto je opäť replika, originál nájdený presne na tomto istom mieste je chránený v múzeu v neďalekom návštevníckom centre.

Toto je pohľad do ďalšej apsidy, ktorá sa nachádza vpravo od hlavnej chodby v zadnejšej časti chrámu. Táto apsida už nebola kompletne uzatvorená priečkou s malým okienkom, rozdelovala ju však akási nízka ohrada z menších kamenných blokov. Krásne zachované kamenné preklady múrov jasne ukazujú, že steny sa smerom hore zužovali až kamenné preklady strop pravdepodobne úplne uzavreli. Diera uprostred predstavuje vnútorný pohľad na už spomínanu Vešteckú dieru, ktorá ústi pri vonkajšom oltári. Okrem spomínaného predpokladaného akustického efektu mala diera aj jednoznačný astronomický účel - priamo cez ňu presvitá Slnko pri svojom východe počas letného slnovratu.

Pohľad do ľavej miestnosti, ktorú už ani celkom nemožno nazvať apsidou, otvára cestu k ďalšej, oveľa komplexnejšej časti chrámu. Tú tvorí niekoľko ďalších komôr pridružených k tejto kvázi-apside (viď vyššie spomenutý model chrámu). Priamy prístup do týchto častí chrámu však už pre turistov nie je možný a nahliadnuť sa dá do neho len takto z centrálnej chodby a z niektorých vonkajších narušených častí a vstupov do chrámu.

V tejto kvázi-apside sa nachádza aj viacero veľkých oltárov (v súčasnosti podopretých kovovými konštrukciami) a tiež tieto krásne opracované podstavce, ktoré pravdepodobne slúžili ako menšie obetné oltáre s bližšie neznámym špecifickým účelom.

O tom, že tento komplexný chrám mal do svojich útrob obmedzený a pravdepodobne silne kontrolovaný prístup už vo vtedajších pradávnych dobách, svedčia aj takéto otvory v ortostatoch pri jednotlivých vstupoch oddelujúcich rôzne pasáže chrámu. Opäť asi slúžili pre umiestnenie rôznych zábran, kolov či dverí, z ktorých sa však nič nezachovalo, takže takmer určite boli z organických materiálov ako drevo, či laná.

Napriek mnohým zábranám mal tento chrámový komplex na rozdiel napr. od Džigantije viacero vstupných vchodov. Toto je vyústenie centrálnej chodby.

Zaujímavé je, že niektoré vchody boli pravdepodobne úmyselne zatarasené po svojom vybudovaní, ako napr. tento vedúci do jednej z nesprístupnených komôr. Za povšimnutie stoja ortostaty vyzdobené hustým jamkovým vzorom.

Vchod do jednej z nesprístupnených komôr s krásne zachovanou dlažbou.

Výhľad od juhozápadnej steny chrámu smerom k moru. V diaľke sa vyníma neobývaný skalnatý ostrovček Filfla.

Vchod do ďalšej komory, ktorej vnútorné steny sú však čiastočne zrútené.

Z juhu sa otvára pohľad nielen do ďalších vnútorných komôr, ale aj na jeden z najikonickejších pozostatkov maltskej neolitickej kultúry.

Ním je tento kamenný blok, na ktorého vrchu si možno všimnúť zaujímavé opracovanie. Pri bližšom pohľade si uvedomíme, že sú to nohy dvoch tlstých žien. Voľakedy to boli celé sochy v životnej veľkosti, no toto je všetko, čo z nich ostalo.

Okrem pozostatkov týchto sôch sa našlo pri vykopávkach v Hadžar Qime a aj ďalších maltských chrámov množstvo menších sošiek, ako je aj táto uložená v návštevnickom centre. Kult tlstých ženských postáv bol v kultúre maltských neolitikov veľmi podstatný, aj keď čo presne znamenal, samozrejme nevieme. V minulosti sa často spomínala interpretácia, podľa ktorej  starobylí Malťania uctievali akúsi Bohyňu matky Zeme, či plodnosti. V súčasnosti sa však archeológovia prikláňajú skôr k názoru, že tieto sošky predstavovali akýsi kult ideálu hojnosti, ku ktorému ťažko pracujúci neolitický farmári vzhliadali a chceli sa k nemu dopracovať. Nedá sa vylúčiť ani to, že tieto sošky zobrazovali niektoré ženy chrámovej elity, ktorá ovládala miestnu spoločnosť.

Na tejto fotografii si možno všimnúť na podlahe miskovité objekty, ktoré boli tiež typické pre niektoré chrámy. Napravo si zas na stene odpočíva posledný stály obyvateľ Hadžar Qimu - gekón.

A späť pri hlavnom vchode do chrámu sa upriamime ešte na jednu zaujímavosť - veľkú zdvojenú dieru idúcu skrz-naskrz kamennou platňou. Podobné otvory sa nachádzajú pred bránami mnohých maltských chrámov, no ten pred Hadžar Qimom je najväčší. Ich význam je opäť veľkou neznámou. Podľa niektorých sa cez dieru prevezovalo lano, na ktorom boli priviazané zvieratá donesené k obetovaniu, podľa iných sa tam obradne liali tekutiny a ďalší si zase myslia, že to mohla byť súčasť nejakého konštrukčného prvku pre bránu uzatvárajúcu hlavný vchod. Ďalšia zo starovekých záhad, na ktorú už pravdepodobne nikdy nenájdeme skutočnú odpoveď.

Mnajdra

Necelých 500 metrov od Hadžar Qimu leží nad strmým útesom nad morom ďalší starobylý chrámový komplex - Mnajdra. Je známe, že oba boli využívané súčasne, prečo však boli takéto dva veľké chrámy postavené tak blízko seba, nie je známe. Možno slúžili pre uctievanie rôznych božstiev, robili sa v nich rôzne obrady, prípadne slúžili pre blízke, no rozdielne komunity, ťažko povedať, nemáme jednoznačné dôkazy pre žiadnu z verzií.

Detailný model v návštevníckom centre pekne ukazuje, že na rozdiel od Hadžar Qimu Mnajdru tvoria tri oddelené chrámové jednotky. Tie sa zľava doprava označujú ako Dolný, resp. Južný chrám, Centrálny chrám a Horný alias Východný chrám. Prídavky horný a dolný sa viažu k tomu, že celý komplex je postavený na mierne sa zvažujúcom teréne a každá z chrámových jednotiek je postavená na výškovo rozdielnych terasách.

Aj tento chrámový komplex je chránený veľkým ochranným stanom a to napriek tomu, že na rozdiel od Hadžar Qimu je primárne postavený, podobne ako Džigantija, z tvrdšieho, koralového vápenca. Blízkosť mora sa však aj tu podpisuje na výraznej erozívnej činnosti. V popredí vidíme zvyšky Východného chrámu.

Východný chrám je nielen najvyššie položený z celého komplexu (aj keď výškový rozdiel je len pár metrov), ale je aj najstarší. Vznikol asi pred 5500 rokmi a pochádza teda približne z rovnakého obdobia, ako Džigantija. Je však aj oveľa menší a jednoduchší - tvoria ho vlastne len dve väčšie apsidy a jeden výklenok, niektorými tiež označovaný ako apsida. Ako vidno aj z fotografie, je tento chrám aj najmenej zachovalý. A to je pritom jeho súčasná podoba z veľkej časti len novodobou rekonštrukciou.

Čo je však pôvodné, sú zvyšky dláždenej podlahy v malej centrálnej chodbičke a aj oltár na jej konci (hoci aj ten musel byť zreštaurovaný). Na kameňoch, ktoré ho tvoria, si však možno pri bližšom pohľade všimnúť typický, hustý jamkový vzor.

A toto je pohľad z centrálneho nádvoria, ktoré je spoločné pre všetky tri chrámy, na Centrálny chrám. Tento je z trojice najmladší a bol vybudovaný asi pred 5000 rokmi. Vybudovaný je na umelej terase z kamenia pristavanej k stene staršieho Južného chrámu.

Na chráme ako prvé pritiahne pozornosť táto úžasná vstupná brána. Jej hlavný vchod bol na rozdiel od mnohých iných chrámov urobený z jedného bloku opracovaného vápenca. Síce sa nezachovala v plnej celosti, stále pôsobí monumentálne. Za pozornosť stoja aj dopredu vysunuté tvarované bloky, ako aj druhý vstup hneď vľavo.

Pohľad zvnútra chrámu na masívny jednoliaty blok brány a za ním stojace vnútorné ortostaty. Ako si možno všimnúť v dolnej časti, aj táto brána mala skrz-naskrz urobené otvory, ktoré pravdepodobne slúžily pre laná, ktoré tvorili akési pánty vstupných dverí pravdepodobne drevenej konštrukcie.

A toto už je pohľad do vnútra ľavej prednej apsidy. Tento chrám ich má štyri a pôdorys majú usporiadaný do klasického štvorlístkového vzoru.

Pravá predná apsida. Podobne ako tá na ľavo je síce pomerne veľká, no prázdna, bez akýchkoľvek zachovaných oltárov.

Pri ortostatoch obkolesujúcich vchod do ďalšej časti chrámu sú však takéto dva masívne výklenky.

Na jednom z blokov ľavého výklenku je vytesaný takýto prekvapivý obrázok. Zobrazuje priečelie chrámu aj s klenutou prekladanou strechou a považuje sa za jeden z hlavných dôkazov o starodávnom zastrešení maltských chrámov. Pravdepodobne bol vytesaný až potom, ako sa chrám prestal využívať na svoj pôvodný náboženský účel, no zároveň ešte v dobe, keď boli jeho strešné preklady, alebo aspoň ich časť, neporušené.

Od tohto vchodu do zadnej časti chrámu sa smerom von otvára takýto ikonický výhľad na vstupnú bránu s azúrovo modrým morom.

Pohľad na opačnú stranu chodby nám zas odhaľuje výklenok s takýmto trilitonovým oltárom.

Pravá apsida zadnej časti Centrálneho chrámu. Podobne ako apsidy v prednej časti, ani tu nie sú žiadne stopy po kamennom oltári. V strede miestnosti sú umiestnené meracie prístroje zaznamenávajúce teplotu či vlhkosť. V záujme čo najväčšej ochrany a analýzy rôznych vplyvov na pamiatku sú všetky parametre prostredia v jej vnútri stále detailne monitorované.

Pohľad do ľavej zadnej apsidy je však veľmi prekvapivý. Namiesto oltára je tam okienkovitý vchod do malej komory s oltárom. Čo tiež stojí za pozornosť je to, že na tomto vchode na rozdiel od mnohých iných nie sú stopy po žiadnych otvoroch svedčiacich o dvierkach či zábranách.

A tu už vidíme priečelie Južného, alias Dolného chrámu. Ako už bolo spomenuté vyššie, vekovo je stredne starým chrámom komplexu Mnajdra. Presné datovanie opäť nepoznáme, no s veľkou pravdepodobnosťou bol vybudovaný nie menej ako pred 5200 rokmi.

Na nádvorí pred vstupom do chrámu sa podobne ako pri Hadžar Qime nachádza skrz-naskrz cez kameň vyrytý takýto otvor.

Vstupná brána do Južného chrámu je tvorená masívnymi ortostatmi, trilitonovou priečkou a krásne zachovanou dláždenou podlahou centrálnej chodby.  Za pozornosť stojí aj prah brány, ktorého stredom sa tiahne pás tmavej kryštalickej žily. Je veľmi pravdepodobné, že práve kvôli tomu tento blok vápenca stavitelia chrámu vybrali.

Južný chrám patrí medzi najpôsobivejšie príklady maltskej megalitickej architektúry. Jeho apsidy sú pomerne komplexné a poprepájané a obsahujú viacero zaujímavých komôr a oltárov. Žial Mnajdra bola v minulosti častým terčom vandalov a preto je zo všetkých chrámov aj najchránenejšia. Vstup do značnej časti Južného chrámu je tak pre turistov zakázaný. Preto dnes len takto možno vidieť úžasné dvojposchodové oltáre v zadnej ľavej apside cez tento malý trilitonový vchod, ktorý spája miestnosť s oltármi s ľavou prednou apsidou. Za pozornosť opäť stoja aj masívne ortostaty s husto vypichovaným vzorom. Ľavý okraj ortostatu vpravo je pri východe Slnka počas letného slnovratu osvetlený lúčom svetla. Ako ešte spomenieme aj nižšie, nie je to náhoda.

Veľmi zaujímavý je aj pohľad do pravej prednej apsidy. Okrem dvoch obdĺžnikovitých malých okienok so záhadným účelom upúta pozornosť malý vstup do komory vpravo. Okrem zachovaných schodíkov si opäť možno všimnúť aj otvory vo verajách vstupu svedčiace o akýchsi dverách, či zábranách. Čo sa všal nachádza za týmto vstupom, si tentokrát môžme pozrieť...

...a to vďaka terase vyššie položeného Centrálneho chrámu, z ktorej môžme do tejto malej komôrky cez zvalené múry nahliadnuť. Ako vidno, nachádza sa v nej akýsi trilitonový oltár s vnútorným štvorcovým výklenkom v strede. Tento výklenok patrí k najikonickejším symbolom maltských chrámov a jeho obraz je umiestnený napr. aj na maltských eurocentovkách. 

A späť vnútri Južného chrámu sa z predných apsíd dá cez takýto masívny trilitonový vchod dostať do zadných... Teda, dalo by sa, ale ako som už spomenul vyššie, vstup tam je momentálne zakázaný.

No dá sa aspoň takto nahliadnuť na hlavný oltár na konci chodby v zadnom výklenku Južného chrámu. Tento oltár je ožiarený lúčom svetla počas východu Slnka pri jarnej aj jesennej rovnodennosti. A tu sa dostávame k už naznačenému, no doteraz bližšie nerozobranému účelu maltských chrámov...

Z tohto miesta vnútri Južného chrámu vidieť počas oboch rovnodenností krásny východ Slnka, ktorého lúče zalievajú celú hlavnú chodbu až k spomenutému zadnému oltáru. Astronomický účel tejto stavby je teda úplne zrejmý a odhaluje ďalší zaujímavý aspekt maltskej neolitickej kultúry. Astronomické znalosti mali pre nich očividne veľký význam a minimálne v Mnajdre sa takmer určite odohrávali rituály spojené s oslavami (nielen) týchto astronomických mílnikov roka. Svedčí o tom ako spôsob vybudovania Južného chrámu, tak aj keramické črepy nájdené pri vykopavkach odhaľujúce astronomické spojitosti, či línie dierok vyhĺbených na menhire starého Východného chrámu, ktoré pravdepodobne súvisia so zaznamenávaním východu niektorých hviezd a súhvezdí. Maltské chrámy sú teda podobne ako napr. Stonehenge v Británii ďalším dôkazom o inteligencii, šikovnosti a hlbších znalostiach našich pradávnych neolitických predkov.