Stonehenge

 

Človek sa bojí času, čas sa bojí... Stonehenge. Toto mierne upravené staré arabské príslovie, pôvodne sa viažúce k pyramídam, môžme úplne rovnako aplikovať aj na nemenej slávnu stavbu na Britských ostrovoch. Záverečná fáza budovania Stonehenge prebiehala približne v tom istom čase, ako starí Egypťania o viac ako 3 500 kilometrov ďalej stavali pyramídy. No vztyčovanie slávnych trilitonov kamenného kruhu nebolo začiatkom histórie tohto úžasného miesta. Tá začala už minimálne o 500 rokov skôr s vyhĺbením dodnes veľmi dobre viditeľnej kruhovej priekopy - rondelu, v ktorého strede sa Stonehenge nachádza. Spolu s ňou bol s veľkou pravdepodobnosťou v rovnakom čase, teda 5 000 rokov dozadu od dnešných dní, vstýčený aj prvý veľký menhir tohto miesta, v súčasnosti známy ako Pätový kameň, ktorý už vtedy slúžil ako ukazovateľ pre pozorovateľa zo stredu kruhu k východu Slnka počas letného slnovratu. No výnimočnosť tejto časti Salisburských plání siaha ešte oveľa ďalej do minulosti. Je zrejmé, že oblasť v okolí Stonehenge mala pre ľudí obrovský význam už v mezolite, pred viac ako 9000 rokmi, keď tu stavali obrovské drevené totemy. Kolové jamy po nich sa našli len 200 metrov od Stonehenge. Úplne presné dôvody, prečo si vybrali pre uctievanie práve toto miesto sa už asi nikdy nedozvieme, no vyzerá to tak, že to súvisí jednak s veľkými ložiskami pazúrika, ktorý mal pre ľudí doby kamennej pochopiteľne veľký význam a o ktorý na Salisburskej pláni do dnešných dní doslova zakopávate takmer na každom kroku. Okrem toho sa necelé 3 km od Stonehenge, v oblasti Blick Mead pri súčasnom mestečku Amesbury, nachádza aj minerálny prameň s baktériami, ktoré na jar sfarbujú kamene po vytiahnutí z vody do ružova, čo vyzerá pôsobivo ešte aj dnes. Oblasťou preteká aj rieka Avon, ktorá už v praveku musela byť pre ľudí nielen dôležitou dopravnou tepnou, ale pravdepodobne mala pre nich aj dôležitý mystický význam. Je tiež dokázané, že v tých dobách sa tu pohybovali obrovské, dnes už vyhynuté pratury, ktoré pre ľudí poskytovali nielen zdroj obživy, ale aj uctievania. Kombinácia týchto a možno aj ďalších faktorov spôsobila, že ľudia tu svoju vieru a odhodlanie zhmotnili do stavby, ktoré predstavuje vrchol staviteľskej a remeselnej zručnosti dávneho neolitu, ktorý nemá nikde na svete obdobu. 

Časť turistickej trasy ku Stonehenge od mestečka Amesbury kopíruje starodávnu cestu, tzv. Avenue, pôvodne vedúcu od rieky Avon až ku kamennému kruhu. S veľkou pravdepodobnosťou bola súčasťou ceremoniálnych obradov neolitických ľudí počas slávností zimného aj letného slnovratu. 

Slávny kamenný kruh spolu so svojou menej známou, aj keď neoddeliteľnou a najstaršou súčasťou - Pätným kameňom. Plot v popredí určuje hranicu voľného prístupu ku Stonehenge, bližšie sa bez platenej vstupenky nedostanete.

Kruhová priekopa v popredí je spolu s Pätovým kameňom najstaršou časťou pradávneho komplexu. Má priemer až 110 metrov a je pokračovaním tradície budovania rondelov, ktorú začali už o 2000 rokov skôr neolitický ľudia v strednej Európe, vrátane územia súčasného Slovenska. Je pravdepodobné, že ich potomkovia migrovali na Britské ostrovy, kde v tejto tradícií pokračovali a ďalej ju rozvíjali o megalitické prvky

Bližší pohľad na priekopu, ktorej primárnou úlohou bolo ohraničovanie posvätného priestoru. Teraz je pomerne plytká a pokrytá trávou, no keďže ju vyhĺbili hlboko do kriedového podložia, musela byť spolu s miernym valom, ktorý obklopoval jej okraje, v dávnych časoch pôsobivým, oslnivo bielym krajinným prvkom

Pätný kameň (ang. Heel stone) je podobne ako hlavné trilitony v kruhu zo sarsenu, veľmi tvrdého červenkastého pieskovca. Na rozdiel od nich však nie je opracovaný. Priamo vedľa neho sú dobre viditeľné zvyšky priekopy, ktorá ohraničovala ceremoniálnu Avenue.

Zvyšky "Avenue", ktorá ústila priamo k rondelu. Z tohto pohľadu mohli ľudia počas zimného slnovratu pozorovať západ Slnka medzi trilitonmi. A opačne, zo stredu kruhu smerom k Pätnému kameňu zas počas letného slnovratu východ Slnka 

Z tohto pohľadu pripomína Pätný kameň tvár vzhliadajúcu k Stonehenge (aj keď je to skôr pareidólia vytvorená tisícročiami zvetrávania kameňa, nie zámer tvorcov. Alebo...?)

Pätný kameň a "Avenue"

Hoci sa to možno nemusí zdať na prvý pohľad zrejmé, je Pätný kameň s váhou okolo 30 ton jedným z najmohutnejších menhirov v Stonehenge

Ďalší sugestívny pohľad na "Heel stone". Podľa niektorých je jeho meno skomolenina zo staršieho velšského výrazu pre Slnečný kameň, čo je niečo, čo by aj skôr zodpovedalo jeho účelu

Pohľad od severovýchodu - najzachovalejšia časť vonkajšieho sarsenového kruhu s tromi do seba zapadajúcimi horizontálnymi prekladmi na vertikálnych blokoch

Pohľad na ikonický monument z východu

Kameň v popredí blízko priekopy je známy ako jeden z tzv. Staničných kameňov (ang. Station Stones). Na opačnej strane kruhu je zachovaný ešte jeden (viď. nižšie), v minulosti boli celkovo štyri. Pravdepodobne boli osadené v rovnakej dobe, ako aj trilitony a ich umiestnenie tvorilo presný štvorec, v ktorého strede bol Stonehenge. Dôvod ich osadenia nepoznáme, no podľa niektorých ich precízne umiestnenie súviselo s uctievaním Mesiaca a určovalo polohy jeho východov a západov v určitých častiach roka

Druhý zo zachovaných Staničných kameňov, tentokrát pohľadom z vnútornej strany rondelu

Mimo hlavného kruhu sarsenov sa nachádza ešte jeden spadnutý menhir - tzv. Jatočný kameň (ang. Slaughter Stone). Nachádza sa pri okraji kruhovej priekopy z vnútornej strany pri výstupe na Avenue

Predpokladaná podoba celého komplexu Stonehenge po jeho dostavaní pred 4500 rokmi (tento model sa nachádza v úžasnom múzeu v návštevníckom centre, ktoré je vzdialené niečo vyše 2 km od Kruhu). Hlavným prvkom v strede rondelu je samozrejme kruh z opracovaných sarsenových menhirov s horizontálnymi prekladmi a 5 veľkých trilitonov usporiadaných do tvaru podkovy. No dôležitým prvkom boli aj malé "modré kamene" rôzne usporiadané vnútri sarsenového kruhu, ako aj vyššie spomínané "Staničné kamene" a "Jatočný kameň", ktorý mal pravdepodobne vedľa seba dvojičku

Modré kamene priviezli do rondelu ešte dávno pred vztýčením veľkých sarsenových blokov, a to dokonca až z 240 km vzdialeného Wallesu. Je teda zrejmé, že mali pre neolitických ľudí obrovský význam, podľa niektorých autorov im pripisovali liečivé účinky. Pôvodne boli usporiadané do kruhu pri vnútornej strane priekopy a až s vybudovaním veľkého sarsenového kruhu boli presunuté do jeho vnútornej časti, kde boli následne ešte celé storočia premiestňované do rôznych pozícii

Hoci sú Modré kamene výrazne menšie ako sarsenové bloky, každý z nich aj tak váži 2 až 4 tony. Niektoré z nich sú podobne ako sarseny precízne opracované, napr. ten na fotografii vyššie má z boku vyhĺbenú výraznú drážku pozdĺž celej svojej výšky. Jej účel je neznámy. Na tejto fotografii si tiež možno pekne všimnúť farebný rozdiel medzi červenkastými sarsenmi a do modro-šeda ladenými kameňmi z Wallesu. Z väčšej diaľky tento rozdiel nie je veľmi výrazný hlavne kvôli lišajníkom, ktoré pokrývajú značnú časť kameňov

Sarsenové bloky so svojími horizontálnymi prekladmi sú niečo, čo odlišuje Stonehenge od všetkých ostatných megalitických stavieb z doby neolitu kdekoľvek na svete

Najikonickejšou časťou komplexu sú majestátne trilitony, ktorých najťažšie bloky vážia až 35 ton

V súčasnosti v celosti stoja 3 z pôvodne piatich. Z najvysšieho, tzv. Veľkého trilitonu, ktorý bol vysoký vyše 7 metrov, stojí len jeden blok, avšak s veľmi pekne zachovaným spojovacím čapom na jeho vrchole.

Bloky sarsenov preniesli tvorcovia Stonehenge až z 30 km vzdialenej oblasti Marlborough Downs

Hoci sa už asi nikdy presne nedozvieme, čo neolitický ľud starej Británie pred 4500 rokmi viedlo k náročnej stavbe tohto komplexného diela, je zrejmé, že pre nich muselo mať veľký význam. Sila tohto odhodlania sa cez tieto kamene prenáša až do dnešných dní a vytvára neopakovateľnú a tajomnú atmosféru tohto úžasného miesta

Zo súčasných poznatkov to vyzerá tak, že kultúra neolitických ľudí, ktorí vytvorili Stonehenge, zanikla už krátko po jeho dostavbe. Na ich miesto prišla kultúra nových ľudí z kontinentu, ktorí so sebou priniesli aj prvotné technológie spracovania kovov. A dobu kamennú tak nahradila doba bronzová. No je jasné, že Stonehenge zaujalo aj týchto nových prišelcov, čoho dôkazy možno vidieť aj priamo na trilitonoch. V krúžku sú označené rytiny znázorňujúce dýky a sekery typické pre dobu bronzovú. Vyryté boli asi pred 3 500 rokmi.