Borġ In-Nadur

 

Malta je skutočným rajom pre záujemcov o históriu pradávneho neolitu. Navštívili sme už najväčšie a najzachovalejšie chrámové komplexy Džigantija, Hadžar Qim, Mnajdra a Taršien. Dalo by sa povedať, že ide spolu s podzemným hypogeom v Hal Saflieni o tie najúžasnejšie staroveké pamiatky Malty. No nie sú jedinými stopami, ktoré po sebe táto výnimočná neolitická civilizácia zanechala. V skutočnosti je na ostrovoch identifikovaných ešte viac ako 20 ďalších neolitických chrámov, ktoré sú však už vo väčšine prípadov buď menšie, alebo minimálne oveľa menej zachované ako spomínané chrámové komplexy. V tomto článku sa bližšie pozrieme na jeden z nich, známy ako Borġ In-Nadur (číta sa Bordž In-Nadur). Nachádza sa na samom východe ostrova, nad Zálivom Svätého Juraja, neďaleko mestečka Birżebbuġa. Na mieste s krásnym výhľadom na more, ktoré malo nielen starodávny posvätný význam, ale aj tak výnimočnú strategickú pozíciu, že ho storočia po páde neolitickej civilizácie využili novopríchodzí kolonisti doby bronzovej pre vybudovanie opevnenej osady, ktorej obrovské zachovalé valy fascinujú minimálne rovnako, ako pozostatky neolitického chrámu. 

Zo samotného chrámu sa naozaj veľa nezachovalo, no aj z toho mála vieme, že mal klasický štvor-apsidový pôdorys. Na fotografii vidieť pozostatky múrov zadného páru apsíd, ktoré sa z celého chrámu dochovali najlepšie.

Pri vykopávkach sa vrámci chrámu našlo viacero takýchto kamenných nádob podobných tým, čo sme videli aj v niektorých iných chrámoch (napr. v Taršiene a Hadžar Qime). Archeológovia na základe prieskumu tejto lokality predpokladajú, že chrám patrí do mladšej fázy budovania chrámov, do obdobia vzniku Taršienu a tým pádom má asi 5000 rokov.

Čím je Bordž In-Nadur výnimočný oproti iným neolitickým chrámom je v prvom rade to, že nádvorie pred vstupom do chrámu nie je otvorené, ale naopak, je kompletne ohradené pomerne mohutným megalitickým múrom. Ten je v súčasnosti vôbec najimpozantnejšou časťou neolitického náleziska, pričom jeho najväčší menhir siaha až do trojmetrovej výšky.

Len niekoľko desiatok metrov od neolitického chrámu sa nachádzajú takéto ohromné kamenné valy. Sú to pozostatky obrovskej pevnosti, ktorú už nepostavili neolitici, ale úplne noví ľudia s novou kultúrou. Doba bronzová dorazila na Maltu už síce pomerne krátko po páde neolitickej civilizácie, no presné datovanie vzniku týchto valov nepoznáme. Je však prakticky isté, že sú najstarším zachovaným opevnením celej Malty s nie menej ako 3200 ročnou históriou.

Tieto valy v podstate dali názov celej lokalite, pretože Bordž In-Nadur v preklade znamená "Pevnosť na kopci". Mohutné opevnenie chránilo pomerne veľkú osadu, avšak čo je zaujímavé, len smerom od vnútrozemia, zatiaľ čo prístup k neďalekému moru bol prakticky voľný. Môžme z toho teda usudzovať, že novousadlíci na Malte sa neobávali ani tak útokov z mora, z ktorého sami prišli, ale skôr útokov od starousadlíkov z vnútrozemia ostrova. Samozrejme, keďže nepoznáme presnejší čas vzniku hradieb, môžme len teoretizovať, či ich postavili pozdnejšie vlny osadníkov doby bronzovej, ktorí mali problémi s už skôr prídenými osadníkmi, alebo či dokonca išlo o práve týchto prvých "bronzových" osadníkov, ktorí bojovali s potomkami pôvodného neolitického osídlenia ostrova. Tí možno neboli zrovna najšťastnejší, ak im záhadní prišelci z mora obsadili posvätný pahorok s chrámom, aj keď už pravdepodobne dlhšie nevyužívaným. Ale to už sú samozrejme čisté špekulácie. Isté je len to, že osadníci doby bronzovej na pahorku žili dlhé stáročia a vyvíjali na ňom rozsiahle aktivity, čoho následkom je zrejme aj to, že zo starodávneho neolitického chrámu v ich tesnom susedstve veľa neostalo...  

Niektoré časti valov sa zachovali v naozaj pozoruhodnej miere a dosahujú výšky až 4,5 metra. Je to naozaj pôsobivé, ak si to porovnáme s tým, ako sú napríklad zachované valy hradísk z podobného obdobia u nás na Slovensku. Najzaujímavejšou črtou týchto hradieb sú mohutné kamenné bloky, známe aj ako "kyklopské murivo", ktoré boli použité pri ich stavbe. Je to štýl, ktorý sa uplatňoval v dobe bronzovej prakticky v celom Stredomorí a je teda zrejmé, že minimálne kultúrny vplyv (ale pravdepodobnejšie aj samotní ľudia) sa v tom čase rozširoval cez more z jedného zdroja, pravdepodobne z dnešného Grécka. Aj tam sa v tej dobe stavali podobné hradiská z mohutných kamenných blokov. Navyše, v celej oblasti Bordž In-Nadur možno nájsť množstvo keramických črepov tzv. mykénskeho typu. No hoci vykazujú rovnaké vzory a vlastnosti ako tie z Mykén, sú vyrobené z lokálneho maltského materiálu. Opevnené hradisko v Bordž In-Nadur bolo využívané pravdepodobne až do roku 500 pr. n. l., keď kontrolu nad Maltou prevzali Feničania.

Tarxien

 

Len pár kilometrov juhovýchodne od hlavného mesta Valletta sa nachádza uprostred mestskej zástavby neolitický chrámový komplex Tarxien (čítaj Taršien). Narozdiel od chrámov Džigantija, Hadžar Qim, či Mnajdra, ktorých ruiny boli známe prakticky od nepamäti, ležal Taršien ukrytý pod nánosmi zeminy až do roku 1913, keď ho náhodou pri oraní svojho pola objavil miestny farmár. Následný archeologický prieskum odkryl najkomplexnejší neolitický chrámový komplex celej Malty s úžasne zachovanými kultúrno-umeleckými predmetmi, ktoré nám pomohli doplniť mozaiku dejín pozoruhodného neolitického ľudu Malty. 

Aj toto nálezisko je súčasťou Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a podobne ako Mnajdra a Hadžar Qim je chránené obrovskou stanovou konštrukciou.

V Taršiene boli identifikované celkovo štyri chrámové jednotky. Toto sú pozostatky najstaršej a najmenšej z nich - tzv. Najvýchodnejšieho chrámu. Pochádza z obdobia budovania Džigantije, spred vyše 5500 rokov. Ako vidno, zachovalo sa z neho len veľmi málo - prakticky len pôdorysy múrov, ktoré dokladajú, že mal klasických 5 apsíd okolo centrálnej chodby, na ktorej je čiastočne zachovaná pôvodná kamenná dlažba a v niektorých apsidách chatrné zvyšky oltárov. Zlý stav tohto chrámu nesúvisí ani tak s jeho vekom, ako skôr s tým, že oproti ďalším chrámom komplexu bol najvyššie položený a zakrývala ho tak najmenšia vrstva zeminy, kvôli čomu bol prakticky úplne zničený pri novodobých poľnohospodárskych činnostiach ešte pred objavom komplexu.

Vedľa zvyškov Najvýchodnejšieho chrámu sa nachádza väčší a oveľa zachovalejší Východný chrám. Je aj mladší a bol pravdepodobne postavený spolu s tzv. Južným chrámom, ktorý ešte budeme spomínať, asi pred 5200 rokmi. Šípka ukazuje na poškodený malý vchod do komory, ktorá bola, podobne ako sme videli v Mnajdre, vybudovaná medzi vonkajším a vnútorným múrom chrámu.

Východný chrám ma klasický ďatelinový pôdorys s piatimi apsidami. Tvar zadných apsíd je však značne zdeformovaný kvôli neskoršej rekonštrukcii objektu, ku ktorému bol v pozdejšej fáze pristavaný Centrálny chrám, o ktorom ešte tiež bude reč. Na tejto fotografii však vidíme výborne zachovaný vnútorný múr pravej prednej apsidy, ktorá je prakticky nepoškodená.

K múru tejto apsidy je "prilepený" aj tento kamenný objekt, ktorý však pochádza z oveľa neskoršej doby. Ide totiž pravdepodobne o pozostatky pece z rímskeho obdobia.

O tom, že v tesnej blízkosti ruín chrámov Taršien žili aj v oveľa neskoršej dobe ľudia a využívali ich na rôzne účely, svedčia aj tieto poválané megality a ďalšie kamenné trosky v blízkosti vstupu do Východného chrámu. Sú očividne opracované a takmer určite pochádzajú z pôvodnej štruktúry vonkajších múrov Taršienu.

A toto už je pohľad do vnútra pravej prednej apsidy Východného chrámu. Červeno-čierne sfarbenie vnútorných múrov dokladá stopy po dávnom požiari.

Toto je vstup do zadnejšej časti Východného chrámu s nádherne zachovanými ortostatmi a kamennou podlahou centrálnej chodby.

Pohľad na ten istý vstup presne z opačnej, vonkajšej strany, z náučného chodníka, ktorý vedie zo severu ponad nálezisko. Vidíme tu čiastočne do vnútra zadných apsíd, ktoré boli mierne narušené, resp. prestavané pri budovaní vedľajšieho Centrálneho chrámu. Na vstupných ortostatoch si možno všimnúť typické otvory určené pre dvere, či iný typ zábran pre vstup do zadných apsíd.

Bližší pohľad na ortostat opäť zvnútra chrámu odhaľuje rôznorodosť týchto otvorov, ktorá svedčí o tom, že zábrany mohli byť vcelku komplexné a pre vtedajších ľudí aj ťažko prekonateľné. Na kraji ortostatu sú tri páry otvorov vytesané skrz-naskrz cez kameň a s najväčšou pravdepodobnosťou slúžili pre laná, ktoré tvorili akési pánty, či závesy pravdepodobne drevených, alebo trstinových dverí. Je však aj teória, podľa ktorej na týchto ortostatoch nemuseli byť nutne umiestnené dvere, ale skôr záclony z koží, alebo textílii, ktoré proste mali zacláňať výhľad do najposvetnejších zadných apsíd. Otvory v strede zas mohli slúžiť pre doplnkovú zábranovú konštrukciu z kolov či ďalších organických materiálov, ktoré sa nemohli zachovať.

V priestore medzi múrmi Východného a Centrálneho chrámu sa našli takéto strmé schody. Kam viedli dnes už s istotou nevieme, podľa niektorých do uzavretej vyvýšenej komory, ktorá existovala medzi chrámami, podľa iných umožňovali ďalší prístup k zadným apsidám Centrálneho chrámu, prípadne sa nimi dalo dostať priamo na strechu chrámoveho komplexu. Na podlahe si možno všimnúť repliky dvoch veľkých keramických nádob, ktoré sa našli presne na tomto mieste počas vykopávok.

A toto už je celkový pohľad na Centrálny chrám zo severnej časti náučného chodníka. Tento chrám je najkomplexnejší zo všetkých maltských chrámov, na rozdiel od väčšiny ostatných má až 6 apsíd (na fotografii označených šípkami). Je to tiež najmladší zo všetkých chrámov Taršienu, približne pred 5000 rokmi bol pristavaný medzi starší Južný a Východný chrám, ktorých časti apsíd boli kvôli tomuto účelu pozmenené. Kamenné bloky väčšej časti vnútorných múrov tohto chrámu sú veľmi dobre zachované, okrem pár častí, ktoré sa v dávnejšej dobe pokúsili reštaurovať, bohužiaľ nie práve najvydarenejšie pomocou kameňov a betónu (viď apsidu ozačenú číslom 5).

Vchody do Centrálneho chramu sú dva. Jeden vedie cez Južný chrám a druhý cez pravú prednú apsidu (na fotografii vyššie označenú ako 1). Tento vchod je neďaleko vstupu do staršieho Východného chrámu, tesne vedľa vysšie spomínaného schodiska. Na fotografii vidíme tento vchod z vnútra apsidy. Vľavo si opäť možno všimnúť výrazné sčervenanie vnútorných stien, ktoré je s veľkou pravdepodobnosťou stopou po veľkom požiari. Kedy presne k nemu došlo nevieme, no podľa niektorých autorov to mohlo súvisieť s pádom celej chrámovej civilizácie maltských neolitikov, ktorý mohlo sprevádzať oslabenie vplyvu náboženských elít a vypuknutie násilia spojené s ničením chrámov.

Podlaha Centrálneho chrámu je vydláždená takýmito mohutnými opracovanými kamennými blokmi. Ich hrúbku najlepšie vidieť práve pri tejto odhalenej časti v pravej prednej apside.

Pohľad do ľavej prednej apsidy Južného chrámu (označenej číslom 2 na fotografii vysšie). Na jej konci je takýto trilitonový výklenok, ktorý pravdepodobne slúžil ako nejaký typ oltáru. Vzhľadom na svoju podobu je však možné aj to, že bol pôvodne zamýšlaný ako ďalší vchod do tejto apsidy, podobne ako ten na protiľahlej strane. Aj v tejto apside si na stenách možno všimnúť výrazné stopy po požiari.

Naľavo od trilitonu je v tejto apside ešte jeden, tentokrát už naozaj otvorený, ktorý vedie do malej komory vybudovanej medzi Centrálnym a Južným chrámom.

A toto už je pohľad zo stredovej chodby do zadnejších častí Centrálneho chrámu. Bohužiaľ prístup ďalej nie je umožnený, ale aj tak si možno pekne všimnúť, ako sú vchody do každej ďalšej časti ohraničené vyvýšenými prahmi. Jednou z najzaujímavejších vecí je však kamenný blok s vyrytími špirálovými vzormi, ktorý akoby zatarasoval prechod do vnútornejšej časti chrámu. Tento, ktorý je priamo na mieste, je len replikou, pôvodný je uložený v múzeu vo Vallette. Čo je však originálom, je obrovská kamenná misa uložená naľavo od špirálami dekorovaného vchodu. Jej účel je záhadou.

Hoci je vstup do väčšej časti Južného chrámu uzavretý, pri pohľade z vyvýšeného severného náučného chodníka si možno všimnúť niektoré zaujímavé detaily aj v zadných apsidách. Vysoké kamenné bloky so špirálovitými vzormi tvorili čiastočné zátarasy od centrálnej chodby aj do týchto apsíd, ako vidieť pekne aj tu pri vstupe do apsidy číslo 3.

Takýto krásne zachovaný trilitonový vstup tvoril vchod do najzadnejšieho páru apsíd (5 a 6). Podoba s trilitonmi Stonehengu je až taká zarážajúca, že si dovolím zakonšpirovať, či náhodou niekto z tvorcov Stonehengu nenavštívil v dávnych dobách Maltu a tieto trilitonové vstupy ho neinšpirovali. Samozrejme, nie je to podložené absolútne ničím a je to aj pomerne málo pravdepodobné, avšak nie úplne nemožné. Aj ľudia v pradávnom staroveku totiž cestovali vrámci svojho známeho aj neznámeho sveta a dostávali sa do kontaktu s novými tovarmi, náboženstvami či ideami. A niekedy ich mohli priniesť vo väčšej či menšej miere aj domov.

A toto už je vstup do Centrálneho chrámu z Južného chrámu.

O tom, že Centrálny chrám mal po svojom vybudovaní akýsi špeciálny, vysoko posvätný status, do ktorého bol vládnucou elitou pravdepodobne silne obmedzovaný prístup, svedčia aj tieto otvory pre dvere a zábrany v týchto ortostatoch pri vstupe od Južného chrámu.

Hlavne otvory pre kolové zábrany tu boli mimoriadne masívne.

Ešte pred tým, ako sa vypravíme do Južného chrámu, sa pozrieme do tejto komory medzi Centrálnym a Južným chrámom, ktorá patrí medzi najzaujímavejšie časti celého komplexu. Dostať sa dá do nej z apsidy 1 Centrálneho chrámu. Najprv si všimnime vlnovkovité opracovanie hornej časti kamenných blokov. Vyzerá to tak, že aj nezachované bloky nad nimi boli opracované takýmto štýlom a zapadali tak do spodnejších blokov ako puzzle. Takéto opracovanie si možno všimnúť aj v niektorých ďalších častiach Taršienu a okrem spevňovacej funkcie stien mohli mať aj dekoratívny zmysel znázorňujúci možno vlny, alebo hady. Keď zameriame svoj pohľad nižšie, priamo na povrch kamenných stien, udrie nám do očí niečo úžasné...

Na týchto stenách sú vyryté jedni z najkrajších exemplárov neolitického umenia dávnovekých Malťanov. Hoci dnes už nie sú kvôli zvetrávaniu také zreteľné, pri bližšom pohľade si stále možno všimnúť býka (vpravo), kravu (vľavo) a nižšie pravdepodobne prasnicu kojacu mláďatá. Toto prepracované znázornenie pravdepodobne symbolizuje veľký význam, ktoré mali tieto zvieratá pre komunitu neolitických farmárov. Za malým štvorcovým výklenkom pod zobrazením býka sa našli hromady kostí rôznych zvierat, pravdepodbne obetovaných.

Zadná časť tejto komory je tiež zaujímavá týmito opracovanými kamennými nádobami a malým podstavcovým oltárom, ktorý je podobný tomu, čo sa našiel v Hadžar Qime.

No a v neposlednom rade je vrámci komplexu obzvlášť zaujímavá táto diera. Musela byť vyhĺbená ešte pred postavením Centrálneho chrámu, pretože sa nachádzala pod jeho podlahou a bola zakrytá takýmto kamenným poklopom. Na čo presne slúžila netušíme. Podľa niektorých ako obilná zásobnica (čo je však vzhľadom na absenciu akýchkoľvek zŕn menej pravdepodobné), iní si zas myslia že to bola studňa, prípadne cisterna na vodu. V iných chrámových komplexoch každopádne takýto objekt nájdený nebol. A hoci sa v nej pri vykopávkach absolútne nič nenašlo, dnes je očividne plná mincí, ktoré do nej hádžu turisti, neuvedomujúc si, že tak úplne zbytočne poškodzujú pradávnu pamiatku.

Z komory so zvieratami vidieť aj do tejto menšej, ktorá už patrí do Južného chrámu. Pôvodne bola pravdepodobne súčasťou pôvodnej zadnej apsidy Južného chrámu, ktorá však bola pri vystavbe Centrálneho chrámu prestavaná ako jeho vstupná chodba.

A tu už sme priamo v Južnom chráme. Ako už bolo spomenuté, je starší ako Centrálny a bol postavený spolu s Východným chrámom. Prečo boli dva veľké chrámy postavené tesne vedľa seba a využívané súčasne, opäť netušíme. Na fotografii je najzadnejšia apsida s výklenkom, v ktorom je krásne zachovaný trilitonový oltár a aj pôvodná kamenná podlaha. Čo už veľmi zachované nie je, sú steny tejto apsidy, ktoré boli nahradené takouto nevydarenou novodobou rekonštrukciou z kameňov a betónu. Na druhej strane ale aspoň jasne vidieť rozdiel medzi pôvodnou starodávnou konštrukciou a nepôvodnými prvkami.

Ľavá čast Južného chrámu má celkovo problém s nezachovanými múrmi a tak bola rekonštruovaná takmer nakomplet. Napriek tomu je aj v týchto častiach zachovaných niekoľko pôvodných prvkov. Ako napríklad mohutný viac ako 3,5 metra dlhý prah vo vstupe do ľavej zadnej apsidy, viditeľný na fotografii vľavo dole.

Vstup od zadných apsíd Južného chrámu k predným je lemovaný takýmito mohutnými ortostatmi. Opäť obsahujú páry prepojených otvorov pre dnes už neexistujúce a bližšie neznáme zábrany. Výnimočne sú však tieto páry horizontálne, nie vertikálne, ako pri väčšine ďalších vstupov. Opäť si tiež možno všimnúť vlnkovité opracovanie hornej časti kvádrov.

Hoci je ľavá predná apsida už dnes tiež z veľkej časti zrekonštruovaná, našli sa v nej jedni z najzaujímavejších umeleckých predmetov maltského neolitu. Obdĺžnikovité a kockovité kamenné bloky položené na zemi v strede apsidy boli pokryté prepracovanými reliéfmi zvierat a obľúbených špirál. Dnes sú kvôli lepšiemu zachovaniu všetky uložené v archeologickom múzeu vo Vallette a na mieste boli umiestné len ich kópie (tešiť nás môže to, že sú vraj už v horšom stave, ako originály v múzeu). Zaujímavé boli aj dva stojace stĺpy nájdené vpravo od vchodu do apsidy. Boli totiž na nich nájdené rytiny plavidiel, bohužial bez možnosti presnejšieho datovania, pravdepodobne však pochádzajú z doby bronzovej. Každopádne ide o jedni z najstarších zobrazení ľodí na svete. Samozrejme, aj z fotografie je viac než očividné, že na mieste sú opäť len kópie blokov s prelepom pôvodných.

Z Južného chrámu je však jednoznačne najzaujímavejšia pravá predná apsida. Našla sa v nej takáto neúplna časť nadrozmernej sochy korpulentnej ženy, ktorá v celosti mohla mať výšku vyše 2,5 metra. S podobnými, aj keď menej zachovalými a hlavne menšími sochami tohto typu sme sa mohli stretnúť aj v Hadžar Qime. No a v samotnom Taršiene ako aj mnohých ďalších chrámoch bolo nájdených aj viacero maličkých sošiek takýchto tlstých žien v rôznych polohách (známa je napr. tzv. Spiaca dáma z Hal Saflieni), takže je zrejmé, že ich kult, nech už predstavoval čokoľvek, bol pre staviteľov chrámov mimoriadne dôležitý. Socha umiestnená v apside je opäť len kópia, zatiaľ čo originál je bezpečne uložený v muzeu. Aj v tejto apside si možno všimnúť nádherne špirálovitými vzormi zdobené kamenné bloky na podlahe.

V ľavej časti tejto apsidy sa nachádza aj tento veľmi zaujímavý oltárny výklenok s malou komorou. Pod ňou sa nachádza zaujímavý kamenný blok vyzdobený dvoma radmi špirál. V skutočnosti je to akási dutá kamenná skrinka, do ktorej sa dalo dostať cez zátku, ktorou bola špirála v strede dolného radu. V tejto skrinke sa pri vykopávkach našli rôzne predmety vrátane zakryveného pazúrikoveho noža, keramických črepov, morských mušlí či čiastočne zuhoľnatených kostí zvierat. Na mieste nálezu v Taršiene môžme opäť vidieť len repliku originálu tohto záhadného objektu, ktorý je opäť uložený v múzeu.

Výstup (resp. vstup) z Južného chrámu tvorí takáto mohutná trilitonová brána. Ide však o čistú novodobú rekonštrukciu, nakoľko z pôvodnej sa prakticky nič nezachovalo. Pri vykopávkach v Taršiene bol však nájdený rozbitý model fasády tohto chrámu, aj na základe ktorého bola táto brána zrekonštruovaná. Z modelu je navyše zrejmé, že chrámy museli byť po svojom dokončení vskutku impozantné a oveľa vyššie, akoby sa nám dnes zdalo (aj keď samozrejme netušíme, do akej miery nájdené modely odrážajú realitu).

Pred vstupom do chrámu je zachovaná táto dvojica prepojených otvorov. Podobné sme mohli vidieť aj pred bránami Hadžar Qimu či Mnajdry.

Napravo od vchodu do Južného chrámu je možné vidieť na konci zvyškov fasády takúto štvorcovu opracovanú plošinu s otvormi vnútri. Na čo slúžila, je opäť záhada. Pred ňou je tiež kamenná opracovaná nádoba.

Oveľa menšou záhadou sú tieto kamenné gule, ktoré sa v hojnom počte našli nielen pred fasádou Taršienu ale aj iných maltských chrámov. S najväčšou pravdepodobnosťou slúžili na presun ťažkých kamenných blokov pri stavbe chrámu (aj keď nie všetci autori s takouto interpretáciou súhlasia).

Ešte sa vrátime k vonkajšiemu múru Taršienu. Vyššie už bolo naznačené, že na rozdiel od krásne zachovaných vnútorných priestorov sa z neho veľa nezachovalo. Výnimku tvorí severozápadná časť náleziska, kde sa vonkajšie múry okolo Centrálneho chrámu zachovali v porovnaní s ostatnými časťami až prekvapivo dobre. 

Na tejto fotografii si možno pekne všimnúť na pravo masívne, no stále opracované bloky vonkajšieho múru, ktoré od menších a jemnejšie opracovaných vnútorných múrov oddeľuje násyp suti a zeminy. Šípka vľavo nás vracia do najzadnejšej apsidy č. 6 Centrálneho chrámu, v ktorej ukazuje krásny doskovitý oltár. Pri vykopávkach sa na ňom našli zvieracie kosti.